Smeti Smeti
SMeTi sMeTi SmEtI
SMETIIII
Zase je nedeľa doobeda a ja zase bežím (zdá, že sa to už stáva pomaly tradíciou, rovnako ako sa stáva tradíciou, že sa v nedeľu okolo obeda krčím pri počítači a ťukám do klávesnice – som prototypom otroka informačnej doby). Je krásny deň a nesmierne teplo. Beží sa priam božsky. Cez park, popri rieke, po hrádzi až na hrad a potom späť ako keď pretočíte kazetu (kto si také niečo ešte pamätá). Mohlo by to byť dokonalé, ale ako to už býva – nie je. To, čo mi udrie do očí, nie sú rozkvitnuté brehy a záhony Nitry, namiesto kvetín zo zeme rašia plastové fľaše, plechovky, obaly od čipsov, fľaše od vína, igelitové vrecúška, vreckovky, črepiny - jasné signály, že včera sa ulicami prehnal víchor sobotňajšej noci. Evidentným signálom, že jar ju tu je aj zvýšené množstvo odpadu – toho, ktorý sa obnažil po zime a toho, ktorý pribúda, odkedy sú večery teplé, ako stvorené pre popíjanie pri rieke či v parku. Nie som policajt, tak si tam popíjajte, keď chcete. Tajne, aby sa to žiadny blogger na SME nedozvedel. Ale prečo, preboha, musí na to doplácať aj príroda, ktorá má z toľkého odpadu opicu a ktorej sa krúti hlava ešte niekoľko dní?
