reklama

Príbeh zo stanice Šurany

Na stanici v Šuranoch sme 4. Ja a traja ďalší – dve ženy a jeden muž v čiernom kabáte. Je pol 6 a predo mnou celá hodina a pol do odchodu vlaku. O chvíľu je pri mne prvá žena. Drží sa za brucho a žobre o peniaze na jedlo.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (15)

Strategicky počkala, kým som sa s chuťou zahryzla do svojej, čerstvo kúpenej bagety. Kupujem jej čo si zaželá. Výčitky svedomia a pocit určitej povinnosti podeliť sa s chudobným. Predsalen, mám za sebou niekoľko dní dovolenky v Budapešti a cítim sa byť dlžná. Chcem sa s niekým podeliť. A rovnako aj žena. Onedlho už odbaľuje bagetu a delí sa s mužom aj druhou ženou. Otvorím laptot, že začnem konečne pracovať. Presne o desať minút predo mnou stojí druhá žena – aj tá je tehotná a hladná za dvoch. Dávam jej posledné drobné na ďalšiu bagetu. Zrejme jej to nevychádza, z bufetu vyjde s balíčkom čipsov a kofolou. Investícia do stravy sa minula účinku, ale všetci traja (plus dve deti, ktoré zatiaľ odpočívajú v bruchách) spokojne chrúmu čipsy a zalievajú ich kofolou. Všetci štyria vyzerajú slušne, sú čistí a nie sú opití. Trochu mi nejde do hlavy, o čo tu ide. Je to rodina? Je to komunita? Priatelia? Koho sú tie deti spiace v bruchách?

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

A tak keď im ukazujem cestu k najbližšiemu útulku, kde by im azda vedeli pomôcť, dávame sa do reči. Hovorí muž o jednej zo žien. „Je tehotná, nevie s kým to má.“ Pozrie na ženu. „Koho je to decko?“ pýta sa jej. Žena pokrčí ramenami, na perách krivý úsmev. „Chudinka, zbláznila sa. Opustil ju chlap a teraz chodí za inými,“ vysvetľuje mi muž, jej bratranec. Druhá žena mlčí, podriemkáva. Jeho tehotná družka. „Máte kde bývať?“ pýtam sa. „Hej, bývame vo Vrábľoch v takom starom dome. Bez elektriky a vody. Žijeme skromne, ale dá sa to.“ „Prečo nemáte prácu?“ pýtam sa zas. Vraj v lete čosi mávajú, brigády... Nič stále, nikto im nič nedá, nevedia písať ani čítať. „Ja by som dakde aj kuchára robil, riad umýval...“ „Rodinu máte?“ „Mám brata, žije so ženou v dome. Majú elektriku, vodu si nosia. Ale tiež majú sedem detí. Občas ich navštívim, keď máme peniaze, nakúpime zemiaky a kura a máme čo jesť aj niekoľko dní,“ vysvetľuje mi. Má dobrú náladu, smeje sa. „Občas sa na mojej sesternici smejem, občas mi je do plaču. Dopadla, chudinka. Pomáham jej ako môžem. Občas jej aj ľudia na ulici dajú čosi najesť, občas si čosi nájde v kontajneri.“ Žena, síce nahluchlá, akoby vedela o čom hovorí jej bratranec, zatiaľ prechádza smetné koše na stanici. „Dopadla, chudinka. Je z nej blázon. Myslí si, že je pekná a chodí za chlapmi.“ „S kým to máš, ha?“ adresuje zase žene. Ona zase pokrčí ramenami, skriví úsmev. Nerozumie, čo od nej bratranec chce. „Mám takých piatich kamarátov.“ hovorí. Nevie, ktorý z nich je otec. „Oni jej platia?“ pýtam sa ďalej. „Niekedy zaplatia, niekedy nie. Liečila sa na psychiatrii, teraz ju pustili, tak je s nami. Dostáva dôchodok dvesto euro, nejako vyžijeme. Len neviem, kde sa podeje, chudinka.“ Žena prechádza koše a žobre u ďalších, ktorí medzičasom prišli na stanicu a sledujú vyvíjajúcu sa scénu. „Drobné na kávu nemáte?“ pýta sa ma ešte muž. Veruže nemám. Zaplatila som štyri eurá za príbeh. Prichádza vlak, príbeh pokračuje ďalej iným smerom. Život, tak sa to volá.

Eva Ježovičová

Eva Ježovičová

Bloger 
  • Počet článkov:  84
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som, kto som, píšem, keď nemôžem hovoriť a hovorím, keď nemám pero.O joge, meditácii, cestovaní a myslení píšem aj tu:www.perfectlimperfect.com Zoznam autorových rubrík:  Meditácia a jógaKvázy prózaNa cestáchAktuálne témyVidené a počutéKvázy poéziaSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu