Účasť na takomto pohovore je nesmiernym prínosom – zistíte, na čo sa v žiadnom prípade nehodíte a čomu by ste sa mali aj v budúcnosti vyhnúť. Napokon, niet nad prevenciu!
Pre tých, ktorí si nedajú povedať, mám však aj názor pre – takáto skúsenosť je na nezaplatenie. Skutočne zábavné to začne byť vo chvíli, keď si náhle neviete spomenúť ani na jediné meno redaktora, ktorého by ste mohli uviesť sťaby žiarivý príklad kvalitnej redaktorskej práce a satira vrcholí, keď máte vymenovať témy televíznych správ z predošlého dňa a vám príde na um akurát tak „deň maďarských Slovákov“ (či slovenských Maďarov?) kdesi v Kesztölci.
Jediným problémom tohto humorného programu je fakt, že vaším potenciálnym zamestnávateľom to už také zábavné pripadať nemusí – smutne si vzdychnú nad tragickou stratou svojho vzácneho času, a pošlú vás domov.
Napriek tomu je nečakane milé, ak sa jedna milá tvár pri odchode usmeje a v tom úsmeve na zlomok sekundy zbadáte ľútosť. (Nie je síce jasné, či je to ľútosť nad vami alebo nad nimi, ale o to až tak nejde.)
Poučenie z tejto historky je zrejmé – neskúšajte robiť, čo neviete a ak to aj napriek tomu skúsiť chcete, aspoň sa poriadne pripravte.
A aby ste nepovedali, že aj vy ste kvôli mne stratili drahocenný čas, ešte pridám jedno poučenie – nikdy nepočúvajte ľudí, keď vám hovoria, že ste šikovní. Väčšinou nemajú pravdu. :)
