Lenže v súčasnosti človek technicky nezdatný a neznalý potrebuje odborníka na všetko, to znamená, že na prerábke jednej miestnosti zarobí murár, stolár, plynár, kúrenár, elektrikár, podlahár (nedávno som zahliadla pojem „parketár“ aby vám nebolo málo tých špecialistov) a neviem ešte aký –ár. To je v poriadku, veď dovoliť si to môžete, šetrili ste predsa dvadsať rokov, kým ste sa konečne odhodlali urobiť takýto veľký krok. Dovolenku v Karibiku oželiete, veď treba byť po ruke, keby niečo.
Najprv niekoľko dní obvolávate priateľov a známych a ich priateľov a známych (konečne sa zíde aj kontakt na Jožka zo základky, ktorý pred dvadsiatimi rokmi šokoval celú svoju rodinu, keď odišiel študovať na priemyslovku, no a dnes zarába viac ako váš vysokoškolsky vzdelaný manžel), len aby ste sa dopracovali k menám svätých, ktorí vám doma urobia, čo vy urobiť neviete (lebo ste študovali tú vysokú školu).
Potom nasleduje niekoľko dní zorientúvania sa v problematike murárskej, stolárskej, plynárskej, kúrenárskej, elektrikárskej,... no je vám pomerne rýchlo jasné, že tých pár rokov ignorovania praktických otázok života teraz nedobehnete, takže sa ako topiaci chytáte pojmov, ktoré ste zachytili u jedného alebo druhého odborníka, aby ste ich následne mohli zreferovať tretiemu, hoci vôbec netušíte, o čo sa jedná, keď vám kážu vyštukovať strop a položiť kari siete na podlahu vrátane zviazania (neviem, vygooglila som si). Googlite, učíte sa každý deň novú slovnú zásobu a snažíte sa správne odkomunikovať požiadavky jedného majstra druhému a naopak.
Je takmer isté, že napokon min. 5% vecí nebude fungovať, jednak pre tzv. šum, ktorý v komunikácii nastal, jednak pre váš diletantizmus a jednak pre diletantizmus majstrov, ktorým sa za tie peniaze naozaj nechce ešte aj rozmýšľať, ako by sa to dalo lepšie, veď nie ste ich bratranec...
A tak stojac v kuchyni, ktorá mala byť hotová pred dvoma týždňami, lamentujúc nad novou podlahou, ktorá vŕzga tak šialene akoby mala 125 rokov, uvažujem nad tým, že táto doba je naozaj nedomyslená. Možno by sme mali pouvažovať nad systémom odporúčacích lístkov ako u doktora – jeden majster by napísal odborné odporúčanie druhému a naopak, a s tým by ste potom chodili medzi majstrami od rána do večera. Ušetrili by ste si niekoľko percent zbytočnej mentálnej aktivity a naozaj vysoké percento nervov a sklamaní.
Lebo to, že ste sa nevydali za murára, teraz už naozaj nezmeníte.
