Každé Vianoce sa síce z niektorých kancelárií šíri vôňa kapustnice, rozhovory a miestami smiech, ale nikdy sa nestane, že by sa tie zvuky a vône zliali do jedného zdroja, z ktorého by spoločne mohli načerpať všetci. Tak povedala pani riaditeľka aj niektorí podnikatelia.
-Museli prísť mladí, zhodli sa.
Chodili sme od dverí k dverám a pozývali. Niektorí boli nadšení, iní otrávení, niekoľko osôb hneď prisľúbilo účasť. Riaditeľka sama navrhla, že objedná štrúdľu a venuje miestnosť.
Spravili sme pozvánku a riaditeľka si nás pozvala na koberček. Naše logo sa jej zdalo malé a nepáčila sa jej vianočná úprava, z čoho usúdila, že nám šlo o zatajenie skutočných organizátorov. Z toho vyplýva, že nám v skutočnosti nejde o priateľské posedenie a zoznámenie sa so susedmi, ale o prezentačnú akciu našich služieb, ktorej podstatu chceme utajiť.
A to ľudia nemajú radi. Hovoriť o tom, kto čo robí a kde (s čím) pracuje. A zoznamovať sa napokon ani netreba, každý, kto chce, sa pozdraví aj na chodbe. O čom by sme sa vlastne rozprávali...
Celú akciu navrhla zrušiť, navyše, veľa ľudí v jednej miestnosti pijúcich punč a baviacich sa rozhovorom a hudbou je riziko, pretože sa niektorí môžu opiť a narobiť bordel. Dokonca sa pobiť.
-Kvôli jednému punču? neverila som.
-Noo, ľudia si donesú svoj alkohol, viete ako to chodí, odvetila.
Ok, to som si síce myslela, že sme prestali robiť niekedy na strednej škole, ale vidím, že som bola zase naivná.
Akciu sme napokon urobili bez podpory vedenia. Zakázali nám vyvesiť plagátik a štrúdľa sa nekonala. Z pôvodných nadšencov ostali len dvaja, ktorí povedali, že prídu ešte na začiatku. Nehľadali dôvod, prečo neprísť, ale zdvihli sa zo stoličky a zaklopali. Dali sme si punč, koláčiky a bavili sa o práci aj o živote. Hľadali sme priesečníky a spôsoby, ako si v budúcnosti pomôcť. Nič sa nerozbilo. A žiadne zmluvy sme neuzavreli.Ku koncu sa zdalo, že sa naším novým známym ani nechce odísť.
Potom sme sa každý rozišli a po Vianociach sa celá budova opäť ponorila do ticha.
Musela som si priznať, že moderný koncept co-workingových kanclov, kde sa ľudia poznajú, vedia, čo kto robí a vedia si teda kedykoľvek pomôcť je síce pekný, ale na starých miestach zlyháva na starodávnej nedôvere. Ťažko možno niečo spoločne meniť, keď ľudia neprestávajú živiť tento postoj. Čaká nás ešte dlhá cesta.
