si v izbe vedľa
len tuná, za stenou
delia nás od seba veky
keď hľadím do steny
v obrazoch zahmlených
vidím nás tak ako
predtým
si len tu, za stenou
na prach sa rozpadám
na hmoty nehybnú,
ťažkú
prešiel si pri dverách
poznám ťa po kroku
instantné pocity
z prášku
ôpäť mi privodia triašku
čas prekvapkáva
hustý jak kaša
minulé s dneškom
sa zráža
si vedľa v izbe
pozerám na strop
široký, biely jak zhmotnená smrť
si vedľa v izbe
ja zvoľna miznem
váš zdvojený smiech
vŕta a štípe
sedíte v kresle
pozeráte film
o nás dvoch
a nevieš si spomenúť,
odkiaľ ten príbeh
poznáš.
7. okt 2011 o 08:01
(upravené 7. okt 2011 o 08:43)
Páči sa: 0x
Prečítané: 287x
Z minula
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(0)