Bola tu doba keď sa všade navôkol rozoberal jeden závažný problém. Tým problémom bolo označenie: “Slovensko, štát východnej Európy“. Všetci sa sťažovali ako je to možné, ako niekto môže byť natoľko krátkozraký aby nás označil ako časť východu a tým vymazal strednú Európu zo sveta. Masa ľudí a podľa môjho názoru objektívne odsudzovala toto označenie ešte z pred 89teho.
Ďalší hrôzostrašný bol okamih, ktorý postihol mnoho z nás a to pomenovanie nášho štátu ako “Slovinsko“ alebo aspoň pridelenie nám polohu “pri Chorvátsku“. Kameňom do srdca hlavne tých viacej národne orientovaných bolo “Yes i know, “Czechoslovakia“. Bohužiaľ je to fakt. Fakt ktorý často musíme znášať a určite si nájdem čas na zamyslenie sa prečo. No práve on je pre mňa v tomto článku vodítkom ku inej krátkozrakosti. Tej našej vlastnej.
Je to problém nie národa ako celku pretože naši otcovia a mami majú prehľad o ktorom my nesnívame, ten hrdý prehľad o krajine v ktorej žijeme. Problém sa týka hlavne generácie ktorej sme súčasťou.
Možno to niekomu príde ako zlý vtip a ja naozaj nemám v pláne nikoho škatuľkovaťani by som si to nedovolil, ale za Bratislavou začína východ. Nie nie je to zlý vtip, ale často používané slovné spojenie. U niekoho je to forma atypického vtipu, to by bolo ešte akceptovateľné. No nájdu sa osoby a nie málo ktoré to myslia vážne. Ako som už raz napísal použíjem jeden zábavný príbeh zo života ako príklad. Dievča X je z Bratislavy to že je to blondínka je už len zhoda náhod. Dievča Y je z Partizánskeho.
X: Ahoj odkiaľ si?
Y:Z Partizánskeho.
X:Hej? A to je v Bratislave?
.Ale teraz nejde len o Bratislavu, ide o Slovensko ako celok. Mladá generácia na Slovensku je na toľko fascinovaná životom v zahraničí a štátmi okolo, že zabúda nato aké poklady má doma. Vysoké tatry, Slovenský raj, jaskyne, zámky, chránené parky. Z povedomia nás mladých zmizol zmysel pre orientáciu. Čím ďalej tým viac strácame aj tú zdravú národnú hrdosť. Pri tejto časti uvediem ďalší príklad. Ide o človeka ktorý na stránku Youtube pridal video od Kristíny. Tu je jeho príspevok:
Banská Bystrica JE na Horehroní. Síce som Lipták, ale viem to.
Asi najsmutnejšia na tomto príspevku je prezývka autora... Pre hodnovernosť linkujem aj stránku.
http://www.youtube.com/watch?v=_0CaeDo-wEY
To bol problém týkajúci sa mladšej generácie no ďalej budem pokračovať problémom týkajúcim sa celku. Fakty sú také, že kde sa na Slovensku človek pozrie tam nájde niekoho kto sa sťažuje ako sa tu žije zle. Veľa slovákov sa dostalo do bodu kedy rieši situáciu formou: Krčma, pivo, siahodlhé kritizovanie všetkého. No pravda je taká, že len málokto sa obzrie ako sa ľuďom žije inde vo svete. Ako príklad uvediem všade ospevované USA kde si ľudia chodia plniť svoj “americký sen“. Krajina ktorá je spoločenský delená do častí. Mestské časti smotánky, stredná vrstva, obrovské “černošské getá“. Všetcí sa pozerajú len na výšku priemernej, alebo minimálnej mzdy. Ale tá podstatná vec je čo si človek môže za ňu kúpiť a aký život mu táto mzda dovolí žiť. V žiadnom prípade sa nesnažím povedať že Slovensko je ideálny štát. Snažím sa len povedať, že spoločenská, pracovná a osobná stagnácia nevedie nikde len k ďalšiemu kritizovaniu a ďalšej stagnácii.
Vec sa má tak, že čím ďalej tým menej ľudí je spokojných so štátom v ktorom žijú, no spraviť niečo preto, aby sa to čo im prekáža nejak zmenilo je už nad ich schopnosti. Dookola sa len sťažujeme no nie sme ochotný postaviť sa za vec...V slovákoch sa stráca hrdosť ktorá bola pre nás tak typická. Strácame pojem o vlastnom štáte. Je ťažké si predstaviť čo uvidíme o dvadsať či tridsať rokov pokiaľ budeme aj naďalej pokračovať v tomto trende.
