Requiem pre Cigánku

Chcela som pôvodne reagovať na text jednej súkromnej správy, ale v kódexe blogera som čítala, že sa to nesmie bez súhlasu tej osoby a tak problém iba zovšeobecním, lebo viem, žeby zaujímal mnoho ľudí. Ide o to, či som skutočne vyrastala v detskom domove, ak si naň dovolím tak nemiestne kydať, ako vo svojom predchádzajúcom článku, kde som opisovala, aká som bola katastrofálne nepripravená, keď som svoj detský domov v rannej dospelosti opúšťala. Ja hovorím, bola som nepripravená a ešte smutná, zlomená a zhnusená. A predsa mi ten režim po odchode z detského domova veľmi chýbal. Chápete? Ja nie!

Písmo: A- | A+
Diskusia  (34)

Keď si spomeniem na svoje detstvo, cítim chlad a zimu. Leto bolo fajn. Ale keď prišla jeseň a nebodaj zima, to bola hotová katastrofa.V zimných mesiacoch sme mali jedny kachle na veľkú spáleň s pätnástimi dievčatami. O šiestej večer nám ujo zakúril a len čo sa kachle rozhorúčili, mali sme prísny zákaz, pod hrozbou bitky, do nich prikladať uhlie. Lebo sa muselo s palivom šetriť. Keď sme išli spať o ôsmej hodine večer, kachle už boli dávno vyhasnuté. Hrialo nás len to, čo sme si s dievčatami nadýchali. Chlapci to mali ešte horšie, ti spali v obrovskej spálni až dvadsiatipiati.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

To však možno nebolo to najhoršie. Takmer všetky vychovávateľky nás bili. Stačil malý prehrešok. Bili nás za neskorý príchod zo školy, za zvýšenie hlasu na niektorú tetu, za nezjedenie nechutného jedla, za horšiu známku zo školy, proste za všetko. Riaditeľka detského domova bola krutá. Jednou rukou ma chytila za vlasy a druhou ma palicou tĺkla. Mali sme jednu vychovávateľku, ktorá zbila jednoho chlapčeka tak, že musel byť prijatý do nemocnice. Mal sedem rokov a vzal si salónku z vianočného stromčeka na chodbe detského domova. To bolo zakázané. Tresty „nedostaneš obed" alebo „nedostaneš večeru" boli bežné. Neustále nástupy detí na chodbe. Ani neviem prečo. Pred jedlom, pred umývaním, pred spaním a pod. Ako vo väzení. Mala som trinásť rokov a všetko sa to vo mne nazbieralo a vzbúrilo. Ušla som z detského domova. Manžel jednej vychovávateľky sadol do auta a šiel za mnou. Dostihol ma skoro. Cigánske dievča je dosť nápadné a ľudia po ceste ho navigovali. Keď ma dostihol, zbil ma. Nebol ani zamestnancom domova. Iba pred nedávnom som dostala prvý menzes. Na pol roka sa mi po tejto bitke zastavil. Nejaký čas som bola v opatere detského psychiatra, posttraumatický šok.

SkryťVypnúť reklamu

Ja viem takéto boli podmienky v rôznych detských domovoch pred etapou detských domovov takzvaného rodinného typu. Bojím sa však aj o takéto detské domovy, aj tam sú totiž len ľudia. Videli ste film Requiem pro panenku. Atmosféra v našom detskom domove bola podobná. Bol to stredovek ústavnej starostlivosti šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov. Nehnevám sa na tých vychovávateľov. Niektorí sú už mŕtvi a tak zaplatili už za všetko. Niektorí žijú. Dokonca niektoré vychovávateľky navštevujem. Sú staré a už nemohúce. Detský domov mi dal jednu vec a to, že svojich dvoch synov som nikdy neudrela! Je to asi dva roky, bola som navštíviť našu riaditeľku. Keď som sa jej nad šálkou kávy opýtala, prečo nás tak ukrutne bili, zarazila sa a povedala s jedom v hlase. „Johana, keď vy ste boli strašne zlí" .

Johana Palková

Johana Palková

Bloger 
  • Počet článkov:  13
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som manželka a matka. Manželka skvelého muža a matka dvoch fantastických a krásnych detí. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

275 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
SkryťZatvoriť reklamu