Malá a nevinná,
Na tvár sa mi ženie,
Potichučky, pomaličky,
Na líce mi tečie.
Smutná z toho, aká sama je,
Aký žiaľ a aký bôľ,
Aká strasť, aké súženie,
Aká bolesť, čo mám.
Teplo slzy, čo takto statočne padá,
Mení sa mi v srdci na chlad,
Mrazí ma celého,
Studený ako ľad.
Jej rýchlosť akou si razí cestu,
Pomedzi moje vrásky života,
Ma brzdí ako bahno v močiari,
Prepadávam sa hlbšie a hlbšie...
Radosť so sebou zabudla vziať,
Namiesto toho plné vrece
Smútku smutne smutného,
Prináša mi v srdce.
Roním slzu velikú,
Svet by som do nej ukryl,
No žiaľ, ktorý mám,
Neukryjem nikam.
Slza, ktorá sa mi z očí gúľa,
Je to, čo ty si spravila,
Celé moje vnútro plače,
Ty snáď pochopíš to raz –
- v zrkadle.
Bývalo to pekné, keď bol som s tebou,
Keď bývala si sama sebou,
No už zostal som sám,
Sám so svojou slzou.
