Tak a zakričali sme si. Čo na tom, že pri moci zostali tí istí politici. Tie isté politické strany vo vedení . Tá istá infraštruktúra štátu z jej nekončiacimi kauzami poprepletané v systéme. Zločin! Ďalšia v poradí, dvojnásobná vražda zametená pod prah beztrestnosti, má prím zabudnutia. Občan opäť zastrčený do úzadia, sklonil hlavu. Prijal nemohúcnosť k ozdraveniu skorumpovanej vlády v systémovo chorom štáte a spoločnosti.
Už ani nie som sklamaný z postoja občana. Naučil som sa? Či už zvykol si! Sme národ holubičí, neschopný dotiahnuť veci do konca. Dlhé roky totalitného spôsobu bytia nás perfektne vycvičil! Táto garnitúra politikov žne už iba úrodu. Pýtam sa. Koľko ešte generácii, aby sme sa dokázali postaviť za svoje práva, spravodlivosť a demokraciu o ktorej tak perlivo debatujú naši volený zástupcovia? Oni vravia. Volil Nás ľud a postavil Nás tým pádom do pozícii Bohov a nie aby sme im slúžili. Stvorili štyri vrstvy občana. Najvyšší-Miliardár. Stredný-Milionár. Potom je už len Robotnik a Chudák. Ako sa to mohlo stáť. My sme im to dovolili! My im to dovoľujeme! Nemá zmysel za to viniť niekoho iného, nebola by to pravda. Demokracia v skratke. Nedotiahli sme to do konca My v osemdesiatom deviatom. Nechali sme rozkradnúť štát prívržencami Mečiarizmu. A teraz ani naša mládež po vražde dvoch mladých ľudí. Janka Kuciaka novinára a jeho snúbenice Martinky Kušnírovej. Ruku na srdce. Spomeniem si ešte na nich? Média si znovu žijú život bulváru a pikošiek. Kŕmia nás ohromným množstvom správ a správičiek, ktoré mi naozaj k životu vôbec nechýbajú. Že by normalizácia médií v plnom prúde?
Na záver si dovolím tvrdiť. Žiadne politické zriadenie štátu nie je zlé. Len ho nesmú robiť ľudia. Každé ma v sebe zakódované dobre prvky . Verím v Božie mlyny.
