Náš príbeh začíname vo vašej predstavivosti. Predstavte si prosím, že žijete v malej rybárskej osade. Ste miesty súknar. Robíte súkna a platno, z ktorých si Vaši priatelia a známi vyrábajú rybárske siete, oblečenie, prikrývky, stany a mnoho iných užitočných vecí.
Vo Vašej malej rybárskej osade žije cca. 250 ľudí. Jeden Váš známy je známy tým, že je dobrým rybárom. Vždy keď vypláva na more privezie veľa rýb, proste parádne úlovky. Nasýti mnoho ľudí a medzi nimi aj Vašu rodinu. Na oplátku mu Vy dávate plátno (mimochodom výraz "platiť, ako ho dnes poznáme, pochádza práve zo slova plátno, ktorým sa platilo). On spotrebuje každý mesiac tri rovnako veľké kusy Vášho plátna. Za to, že mu Vy dávate každý mesiac plátno Vám on dáva ryby, ktoré stačia na uživenie Vás a Vašej rodiny. Podobné dohody máte z ostatnými. Za nejaký kus plátna Vám známy opravý strechu a iný donesie drevo. Ľudia si zvykli, že za svoje služby dostávajú buď malé kusy plátna, ktoré vážia 1 kg, stredné kusy plátna s hmotnosťou 5 kg alebo veľké kusy plátna s hmotnosťou 15 kg. Vášmu priateľovi rybárovi dávate za jeho služby 15 kg látky na mesiac. Váš priateľ, ale zistil, že toľko plátna nespotrebuje. Naučil sa totižto robiť siete z menšieho množstva plátna. Istá časť plátna mu zostala. Zistil, že si ho môže kľudne uložiť na neskôr, dokonca sa to plátno nožničkami dá deliť. Jedného dňa mal však slabý úlovok. Ledva nasýtil seba a svoju rodinu. Onedlho, ale mala prísť zima a on nemal zásoby. Išiel preto za svojim susedom, o ktorom vedel, že pasie husy. Požiadal ho o nejakú husacinu (husacinu som použil keďže ječas hodov:)). Pastier však sám nemal veľa mäsa, navyše potreboval nové šaty. Rybár sa s pastierom dohodol, že mu dá látku, ktorá mu zostala výmenou za jednu hus. Rybár teda získal hus za 5 kg plátna. Ako čas ubiehal a obchod začal kvitnúť, ľudia si zvykli, že každý z nich potrebuje plátno. Narozdiel od dobytka či pšenice sa dalo skladovať a zároveň bolo vzácne. Ľudia si tiež zvykli, že jedna hus stojí 5 kg plátna, jedna krava stojí 10 kg plátna. Plátno už nebolo len niečo čim si môžu vytužiť strechu, do čoho sa môžu obliecť alebo z čoho môžu urobiť siete. Vedeli, že aj iný ľudia chcú plátno a tak ho skladovali, aby mali čo ponúknuť na výmenu. A Vy ste sa stali bohatým človek, o Váš tovar bol záujem.
Jedného dňa, keď všetko fungovalo ako malo, prišiel do Vašej malej komunity človek. Obyčajný človek, pracovne ho budeme volať pán Centrálna Banka:). Pán Banka bol figliar, výmyselník, azda by sa dalo povedať, že bol beťár. Jedného dňa zaklopal na Vaše dvere. Ako správny hostiteľ ste ho pozvali do domu. Pán Banka Vám ponúkol výhodný obchod. Vedel, že ľudia v meste Vám dôverujú, lebo ste zdrojom ich peňazí. A tak Vám navrhol takú fintu. Na ukážku zobral 15 kg Vašej látky a odstrihol z nej riadny kus, ale tak, aby to na prvý pohľad nebolo vidno. Na látku kriedou napísal 15 kg a povedal Vám, aby ste nabudúce týmto zaplatili rybárovi za to, že mesiac živý Vašu rodinu. Vy ste naslúchali jeho radám a zdalo sa, že to zaberá. Ľudia Vám verili.
Za istý čas však začalo byť rybárovi niečo podozrivé. Látka mu nestačila na to na čo obyčajne stačila. Rozhodol sa skontrolovať koľkože látky vlastne dostal. A tu sa pre Vás príbeh končí. Ľudia v dedine zistili akoto, že zrazu nemali dosť látky a Vás povesili na najbližšiu brezu (podľa obyčaju-ak bude čas napíšem aj niečo na tému iusnaturalizmus versus pozitívne právo:)). Pán Banka v tom čase, ale už v dedine nebol. Po Vás prevzal obchod s plátnom Váš syn. Ľudia už mu neverili a tak si kontrolovali koľko látky im dával.
Keď však Váš syn dovŕšil 25 rokov života v meste sa zjavil nový chlapík. Už len málo žilo z tých, ktorí pamätali kto to je. Áno, bol to pán Centrálna Banka. A prišiel k Vášmu synovi i navrhol mu takúto fintu. Vrajže, aby si zjednodušili presúvanie plátna z dediny do dediny, nebudú viac priamo platiť plátnom. Namiesto toho budú rybárovi a ostatným platiť papierom, na ktorý napíšu 15 kg plátna, ktoré si bude môcť v prípade potreby vyzdvihnúť u Vás v chalupe. Spočiatku sa to rybárovi ani ostatným nepáčilo, ale Váš syn už nadobudol ich dôveru a tak pristali. Navyše Váš syn už bol dosť bohatým človekom a mal početnú stráž, ktorá strážila jeho sklady. Jedinou priepustkou k nim bol už ten zmieňovaný papierik s nápisom 5, 10, 15 kg. Stalo sa však nešťastie. V celom Vašom okolí nebolo látky. Ľudia mali papiere, ale zistili, že z papierov šaty nikdy nebudú. A tak jedného dňa prišlo mnoho z nich k Vašim skladom. Váš syn zistil, že ak všetkým dá to čo majú napísané na papieroch, nebude mať sklad plátna, ale papiera. Obkolesil teda svoj sklad armádou a čakal čo sa bude diať. Po jeho boku sa však opäť zjavil pán Banka a poradil mu, aby zrušil to čo predtým sľúbil a s pomocou vojenskej sily vysvetlil ľuďom, že predsa len nepotrebujú plátno a že už používajú plátno len ako prostriedok výmeny a teda im stačí papier. Ľudia to bohužiaľ neakceptovali a keďže ich bolo veľa, premohli armádu Vášho syna a ten skončil na šibenici.
Prešiel istý čas a ľudia potom čo vybrakovali sklad plátna, zvykli si aj na papiere s nárokom na plátno, takzvané peniaze. Peniaze mohol vydávať jedine Váš vnuk, ktorý vlastnil papierne. Váš rod nemal práve dôveru ľudu, ale ako to už v histórii chodí, čo je dovolené bohovi nie je dovolené volovi. Váš vnuk teda vydával peniaze, ktoré slúžili všetkým k úžitku, lebo predsa len boli ľahšie ako plátno a ak sa poškodili jednoducho sa vytlačili nové. Jedného dňa však do už mesta prišiel veľmi starý pán s iskričkou v očiach. Áno, vy už viete, že to bol opäť pán Banka. Vášmu vnukovi poradil, aby jednoducho vytlačil viacej peňazí a nakúpil si za ne čo len chce... . A takto by som mohol pokračovať pomerne dlho, prenesme sa, ale do súčasnosti.
Dnes už nikto nevie ako presne to s Vašim rodom bolo. Vieme len, že všetci skončili na šibenici. Nemáme však nikde zaznamenané čo sa stalo s pánom Bankom. Vieme, ale, že dnes sa nám opäť snaži niekto nahovoriť, že ak rozdelíme 15 kg plátna na dva kusy, tak sme zdvojnásobili hodnotu. Robí to prostredníctvom operácii na voľnom trhu, repo-tendrov a všeličoho iného, pretože vie, že málokto rozumie tomu čo sa vlastne deje. Poučil sa z minulosti. Keď niekto začne pochybovať urobí veľkú kampaň a vymyje ľuďom mozgy.
V praxi, ak sa dnes na trhu objaví trebárs o 5 miliónov ničím nekrytých peňazí, ktoré vlastne len rozmnožil čas, tak sa vlastne nakrátko zvýši naša životná úroveň. Ale len v číslach. Totižto ak voľakedy bolo kontrolným mechanizmom to, že trebárs reálna mzda sa zistila ako nominálna (teda to čo "fyzicky" "dostanete" :) na účet) mínus inflácie, tak dnes už inflácie znamená ZVÝŠENIE CIEN. Čas medzi zvýšením zásoby peňazí a popravou ďalšieho člena Vášho rodu, teda prekuknutie triku a prispôsobenie sa reálnemu stavu, umožní sčítať materiál, ktorý je v spoločnosti s peniazmi. A hľa, materiál síce nenarástol, ani nikto neposkytuje viac služieb, ale peňazí je viac. Keď to sčítate, zdá sa, že naozaj rastieme, ono totiž vlastne nie je inflácia, keďže ceny zatiaľ nevzrástli. Nemali prečo, ono totižto nákupy za viac peňazí sa začínajú na vrchole "potravinového reťazca". Ľudia, ktorí majú tie nové peniaze nakupujú za staré ceny. Kým sa však nové peniaze dostanú k Vám, rožky v obchode už stoja o 20 halierov viac. Celé hospodárstvo totiž pocítilo prílev peňazí a ceny sa logicky zdvihli. V štatistike sa navyše inflácia rozdelila na jadrovú a infláciu. Namiesto jedného veľkého čísla máte dve malé:). A to je celý princíp. Vidíte, že delenie nie je dôležité iba v prírode:).
V podstate ide o to, že niekto Vám dnes tvrdí, že ak máte pravítko, ktoré má tridsať centimetrov, tak jeho rozdelením na dve polovice získate dve pravítka, ktoré budú mať tiež tridsať centimetrov. A pokiaľ ja viem, tento jednoduchý jav spôsobuje mnoho ekonomických problémov. Ľudia na východe naozaj cítia pokles reálnych miezd. A nevedia prečo. To vie len pár ekonómov, bankárov, biznismenov a študentov:). Ale kto by sa tým zaoberal, veď dnes máme iné problémy. Chýba elementárna slušnosť, sme hrubí a vôbec...koho to vlastne zaujíma:). Neviete ako je to s tým Zahradníkom a Šindlerovou?
jakub
P.S.
Hľadá sa veľmi starý pán. Výška tak 111 metrov. Je priehľadný, ale do jeho najvyšších výšin dovidia len niektorí. Vraj, ak ešte počuje, počúva na meno Banka. Ak ho spozorujete, nepribližujte sa k nemu, nie je síce ozbrojený, ale rýchlo sa rozčúli a môže na Vás spadnúť. Miesto jeho pobytu hláste v nebesiach...nižšie sa nedovoláte:).
P.P.S.
Nenechajte sa mojim príbehom zmiasť a urobte si sami úsudok, sledujte okolie s skúste si predsa len prečítať aj niečo od odborníkov...ak chcete nejaké typy tak trebárs Israel Kirzner alebo Murray Rothbard alebo blogger Martin Chren:).
