Pôvodne som už nechcel písať o politike, najmä nie o tom, o čom píše každý. V tomto konflikte si ale nemôžem pomôcť.
Hneď na úvod by som rád povedal, že tentoraz sa nebudem snažiť na vec pozerať ako moralista. Nebudem skúmať, kto prvý a kto akým spôsobom porušil medzinárodné právo. Mám totiž pocit, že aj keď môžeme mať hrubý obraz, nevieme veľa detailov (masaker civilistov v Cchinvali ?. mandát mierových misií OSN s ruskou účasťou ?,separatistické snahy v Osetsku a Abcházsku ?, ne-konanie BR OSN ?). Tá otázka je veľmi komplikovaná a každá maličkosť môže hrať na rôzne strany. Za všetkým je však aj iný príbeh.
Zdá sa mi, že v slovenských a viacerých západných médiách sa akosi ujala téza, že ide o nové ruské imperiálne ambície. Petra Procházková nás presviedča , že dnes Gruzínci, zajtra Ukrajinci a potom ktožvie...Vo svetovej tlači sa podobné nájdu tiež (tu , tu, tu a tu ). Viacerí blogeri na SME vnímajú Gruzínsko ako obeť rozpínavosti Ruska (tu , tu , tu a tu ). Bolo by chybou vnímať vec takto (neúplne).
Ruská federácia má okolo 142 mil. obyvateľov, o dosť viac ako 40 mld. dolárov na armádu (do roku 2015 200 mld. USD), najväčšie zásoby zemného plynu, druhé najväčšie zásoby uhlia, ôsme najväčšie zásoby ropy a vééla vééla vojákov. Okrem toho bolo istý významný kus histórie jednou z DVOCH veľmocí.
Toto všetko (plus všetko čo som nespomenul - vzdelávanie, výskum, hospodárstvo, pozícia v medzinárodnej politike) predurčuje Ruskú federáciu k úlohe veľmoci. Lenže Rusko sa od rozpadu zmenilo. Bude veľmocou štandard, novodobou veľmocou, niečo ako USA, niečo ako Čína, niečo ako Veľká Británia. Nebude to nové USSR. Historik na Oxforde, Mark Almond, píše , že od vlády Jeľcina sa Rusko neustále sťahovalo zo svojich pozícií a pripomína citát Kissingera o tom, že žiadna veľmoc sa nebude sťahovať donekonečna. Rusko skrátka ide s dobou. Správna sa presne tak, ako ktorákoľvek iná veľmoc, a nemôže konať inak (nie je nič také ako vákuum - radary v Čechách sú predsa len dosť blízko). Na porovnanie, argument útoku na vlastných občanov používajú často USA v súvislosti s Izraelom, keďže mnoho v Izraeli žijúcich ľudí drži americký pas. Na iné porovnanie, USA podporili samostatnosť Kosova (na čele s človekom z UČK obvineným za predaj ľudí na orgány) a Srbsko podrobili tzv. humanitárnemu bombardovaniu (noviny Vecernje novosti hovoria o Kosovskom bumerangu , ktorý sa vracia Západu - nečudo). Provincie Abcházsko a Južné Osetsko skrátka patria k spojencom Ruskej federácie, sami sa k tomu hlásia a dožadujú sa samostatnosti. Sú to Rusi.
Za istých okolností by sme mohli namietať suverenitou Gruzínska, lenže veľmoci suverenitu nerešpektujú. Čím je krajina väčšia, tým má väčší strach, spravuje väčšie územie a musí spravovať väčšie územie, aby tento strach naoko pominul - niečo ako koloniálna Británia. Udalosti v maličkom Osetsku sa týkajú tisícky kilometrov vzdialenej USA, a udalosti v Čechách sa týkajú Ruskej federácie. To je Friedmanov plochý svet . Svet by sa mal dnes definitívne prebrať z ilúzie. Ilúzie, že po studenej vojne sa prestala hrať hra na sféry vplyvu. Neprestala, akurát má odo dnes definitívne nového hráča. A bude ich mať viacero. A ak chce Európa, v jej únijnej podobe, patriť k nim, mala by sa rýchlo prebudiť. V súčasnosti posiela všade pozorovateľov - sama je totiž pozorovateľom, výletníkom prizerajúcim sa zmene mocenskej polarity na svete.
S tou istou dobrovoľnosťou, s akou sa Slováci učia anglicky, sa v budúcnosti budú učiť dobrovoľne rusky či činsky :). Rusko je skrátka späť , nie ako USSR, ale ako moderná US-like veľmoc. Get used to it, buddy!
