Slušnosť sa skloňovala. A právom. Na námestí som mal pocit, že som v spoločnosti slušných ľudí. Nie preto, že by boli pravičiari, lavičiari alebo neviem čo ešte. Ale preto, že keď prechádzajú, povedia "dovolíte", keď sa chcú spýtať povedia "prepáčte...", keď im pomôžete povedia "ďakujem", keď sa usmejete, usmejú sa späť. A čo je najdôležitejšie, ich slovo platí...viac ako zákon.
Mnohí mi môžu ísť príkladom. Môj prejav na tribúne by bol iný. Dokázala sa zachovať slušnosť, aj pri otázkach, kde by som ju ja len ťažko hľadal. A neboli ani studené párky a teplé pivo, ani politické balóniky a veľkohubé vyhlásenia (ako včera?).
Skrátka, pre mňa to po dlhom čase bolo verejné stretnutie, ktoré nebolo o príslušnosti, ale o slušnosti. A je fajn vedieť, že slušní ľudia sa stále vedia stretnúť.
P. S. Keby to niekomu napadlo, tak nie, neboli tam VŠETCI slušní ľudia, je ich omnoho viac. Ale mnohí...
