Kto má odísť: V jednej diskusiii jeden nemenovaný diskutér poviedau, že teda čo keď je to naopak? Že keď pravičiari posielajú komunistov na Kubu a do najľudovodemokratickejšej respubliky v Kórei, že keby namiesto toho tu akože oni zostali a odišli tí, ktorým sa táto vláda nepáči.
Ná reku, šak je to možné. A ono sa to aj deje. Aľe hodno povedať, že jak odídu tí, ktorým sa táto vláda nepáči, tak sa vráti vláda proletariátu, aj so svojimi údernými päsťami. Krajinu budú opäť riadiť tí, čo namiesto cudzích jazykov ledva zvládajú tie svokryne v kúpelke, tí ktorí slobodu vnímajú cez týždenný počet zjedených kelímkov tresky, skrátka fanúšikovia senzusu, susedov, janka slotu, a ostatných ľúbezných kôrovcov.
Lebo jako môj tata vravieva...chlapče, robiť s lopatou môžeš, aj keď máš vysokú školu.
Matica: Už sa k tomu vyjadrovalo , len aj ja cítim potrebu. Takže drahá vláda, ja budem stručný. Matica je kopa sračiek. Dovi, dopo.
Prečo som dnes politický: Nuž ľebo dnes je načim byť politický. Stala sa totiž vec, ktorú ja celkom nechápem, ale po dlhých rokoch držania huby a kroku sa masy zhromaždili a povedali, že obuškovú demokraciu v krajine, kde zakázali psát a spívat, si neprosia. Od tej doby sa slovo politika stalo nadávkou, pričinením všetkých zúčastnených (čiže celá plejáda precedov, Mečiar, Dzurinda, Fico), to však neznamená, že čo sa deje okolo nás, teda tá hnusná politika, si nezasluhuje pozornosť. Zasluhuje, a o to viac.
Takže dnes sa vidíme na námestí.
