Kultúrna vojna: Tak je kultúrna vojna alebo je kultúrna vojna - celý svet je jeden kvet?
Dilema: Teraz ako prešlo to otvorenie druhého piliera som trochu zmetheny. Neviem, či sa mám radovať, že moja téma na diplomovku nevyjde na zmar (bola závislá od tohto rozhodnutia:)), alebo smútiť, že ide o zlé rozhodnutie.
Lex Hlinka tenkrát po druhé: Nemáte niekto to znenie? Nejaký link? Chcem vedieť, čo mám porušiť.
De Soto a Lukáš Krivošík: Práve čítam toto (prečítajte si tú recenziu, ďalší text to predpokladá:)). Problémy Latinskej Ameriky či Filipín, Haiti a neviem-koho-ešte. Mimo iných sa ale v tej knihe spomínajú aj post-komunistické krajiny. Ale prečo? Veď my sme predsa rozvinutá krajina s celkom dlhou tradíciou obchodného a ústavného práva. Ale nežijú Rómovia v osadách presne v tých extra-legálnych režimoch aké popisuje De Soto? No isteže žijú. Lukáš v recenzii správne píše, že riešením nie je nalievanie peňazí ako navrhuje Bono. Nalievanie peňazí je však istým predpokladom. Je napríklad ťažko budovať kapitalizmus v spoločnosti analfabetov, či chorých na rôzne choroby. Navyše ten zlý imidž...ts, ts, ts. Napriek všetkému však dôvera budovaná efektívnymi vlastníckymi právami je presne tým základom, ktorý k rozvoju treba...ale je jediným? Podľa mňa nie. Keď už máme socdem vládu, kde sú jej koncepcie? "Rómska otázka" je predsa obrovsky dôležitá vec. Prečo nikto nerozmýšľa nad tým, že ak Vás nikto nepoistí, ak neveríte, že Vám predané je skutočne Vaše, ak nemáte štandardy transferu, skrátka dôveru v podnikanie, že sa z miesta nepohnete? Nejaké iniciatívy sú vo vzdelávaní, ok, to sa mi páči.
Ďalšia vec je, že vlastnícke práva, tak ako ich poznáme dnes, teda rozšírené po celej spoločnosti, vznikali práve v tých revolúciach, ktoré končili ústavami. Papier podložený mocou. A spoločnosť začala hrať tú hru. Boli by sme kapitalisti s aviticitou? Boli by sme kapitalisti, keby reálny majetok bol v rukách jedného človeka (aj keď kapitál je abstraktný, musí byť na niečo viazaný, fixovaný)?
Neviem neviem, ako sme to včera preberali pri Radleri a iných nápojoch, mám silný pocit, že sme na jednej lodi. Asi pozvem toho Michala Havrana ml. nabudúce k stolu, podebatiť o tom.
