Z každej strany sa ozýva, že nepokoje, ktorých sme svedkami, sú sociálnymi nepokojmi. Nejde teda o rasovo-religiózny problém, ako by si mnohí mysleli. Tí istí ľudia však otvorene hovoria o rasizme, ktorý vládne v podnikateľskej sfére, kde údajne francúzi 2.-3. generácie nemajú príležitosť zamestnať sa. Ako to teda vlastne je?
Vždy keď píšeme o nejakej aktuálnej udalosti, nie je naškodu nahliadnuť do minulosti. Podľa toho čo som sa z dostupných medií dozvedel totižto vandalmi nie sú imigranti prvej generácie. Tí sú údajne naopak veľmi vďační za príležitosť, ktorú v Európe dostali. Navyše vraj ide o ľudí v rozmedzí 13-20 rokov. A ako chce Francúzsko riešiť túto krízu? Na sociálne nepokoje, sociálne opatrenia. Ale počkajte moment. Ako to bolo keď desaťtisíce Alžírčanov, Maročanov a Tunisanov zamenili svoju pôvodnú krajinu za Francúzsko? Pýtala sa vtedy vláda občanov či s takouto imigračou a azylovou politikov súhlasia? Nuž zrejme nie, pretože ak dnes tvrdíme, že Francúzi sú rasisti a nechcú zamestnávať moslimov, tak by svoj nesúhlas vyjadrili už vtedy. Lenže sa ich nikto nepýtal. Európa sa stala pyšnou na to, že prežila dve svetové vojny a zo samého blahobytu prestala myslieť. Mienka o tom či chcem alebo nechcem za suseda moslima, prípadne či by som ho zamestnal, respektíve preferoval, nie je predsa len otázkou nejakého primitívneho rasizmu. Keby sa vláda pýtala vtedy nemusela by načúvať teraz.
Úplne paradoxne vníma ľavicová interpretácia konfliktov, keď údajne Francúzi, vedomí si vlastnej viny, podporujú sociálne reformy. Toto je nebotyčné pokrytectvo, ktoré som popisoval už v článku o sociálnom cítení. Francúzi, ktorí sa priznávajú, že diskriminujú moslimské obyvateľstvo, ktoré upadá do beznádeje, čaká od svojej vlády, že narobí nejaké opatrenia, ktoré tento problém vyriešia. Vyvstáva otázka čoho je takýto prístup dôsledkom. Odpoveďou je paternalizmus. Francúzi sú natoľko naviazaní na svoju vládu, že by som sa nečudoval, keby vždy ráno čakali na to či im ich lokálny úradník podá toaletný papier. Ja si dovolím dopredu povedať, že pokiaľ budú Francúzi uprednostňovať Francúzov a budú hľadieť na farbu pleti, tak nepomôže žiadna reforma, žiadne prídavky, žiadne sociálne inžinierstvo.Bohužiaľ Francúzi si toho nie sú vedomí a nerešpektujú slová ich krajan Bastiata, ktorý s nadhľadom komentoval pochabú vieru ľudí v abstraktného spasiteľa, ktorý zachráni naše zlyhania. Nezachráni. Štát blahobytu imigrantov láka až príliš na to, aby produktívne francúzske obyvateľstvo utiahlo štedrý sociálny systém a vplyvné odbory. A to sa dostávame k druhej téme.
Francúzsky filozof Bruckner vo svojom článku zverejnenom aj v novinách SME (http://www.sme.sk/clanok.asp?cl=2454266) veľmi presne vystihol súčasnú podobu starej Európy. Nie je Vám ani trošku podozrivé, že tieto nepokoje vyvolávajú adolescenti. Naozaj 13 ročné deti vnímajú "segregáciu" natoľko citlivo, aby vyšli do ulíc a zapálili autá a školy, v ktorých sa prednedávnom vozili a učili? Povedzte, ak sú imigranti prvej generácie spokojní, ako to, že adolescenti tretej generácie, nevidiac perspektívu, vyvolajú takmer občiansku vojnu (ktorej zrejme bráni už len ich vek)? Ja si spomínam na obrázky "novofrancúzov" zo štvrtí St.Denis a Clichy. Hiphopový outfit, výraz eminema a 2paca na tvári, a dlhá jazda metrom do školy. Bolo ich prarodičom v Maroku alebo Tunisku lepšie? Pochybujem. Lenže ako to už býva, cnosti človek nadobúda keď má skutočné problémy postarať sa o seba. Imigranti z menej demokratických krajín, by zrejme vedeli rozprávať ako ich vlády reagovali na nepokoje podobných rozmerov. Dnešní mladí Francúzi, držaní sociálnou sférou nad chudobou, ale zároveň prirodzene vytesnení mimo domácu kultúru a spoločnosť, ukazujú čo by urobil v takejto situácii možno každy druhý z nás. Ospravedlňuje ich to? Nuž ťažko povedať, Machiavelli vraví, že vzbure treba ublížiť tak, aby ona nemohla ublížiť Vám. Postoj je to veru drsný, ale zrejme funkčný (nakoniec o čo iné Machiavellimu kedy išlo).
Keď sa pozrieme na analógiu s USA, kde možno v rovnakom, možno trošku rozdielnom, postavení bola celá černošská populácia (s tým rozdielom, že za vzburu sa považovalo keď malý černošský chlapec vkročil do obchodu so zmrzlinou) tak je trošku divné, že sa to celé nevyvýja podobným smerom. Kde je moslimský Luther? A kde je moslimský A.C.Powell? Chomejního, Husajna či toho pomýleného kartografa už máme dosť.
Je vôbec v silách moslimskej populácie bojovať proti predsudkom bez násilia? Nedávny príklad rodičov omylom zabitého chlapčeka v Palestíne, ktorí dali jeho orgány na transplantáciu židovským deťom naznačuje, že jedinci sú toho schopní. A mám silný pocit, že cesta vedie jedine tadiaľto, cez osobnú zodpovednosť. Ono totižto ľudia vôbec nerešpektujú slová Stanislava Štepku ako ich zverejnil Pavel Škoda tu na blogu-http://pavelskoda.blog.sme.sk/c/18636/Odkaz-majstra-Stepku.html . Namiesto toho, aby v dennodennom živote brali osobnú zodpovednosť za svoje činy, zúfajú keď sa ich plody prejavia agregátne, a to platí pre starých Francúzov aj pre tých nových.
Riešenia sa odo mňa zrejme nedočkáte, pretože udalosti sú príliš čerstvé a riziko nesprávnych záverov príliš veľké. Myslím si ale, že niektoré poznatky sa predsa len dajú z tohto článku vybrať. Tak si ich na záver prečítajte.
1. Kde chýba láska a rozum sú inštitúcie a reformy zbytočné.
2. Ak musíme ako spoločnosť rozmýšľať o tom či sme alebo nie sme nábožensky či rasovo predpojatí, dôkladne porozmýšľajme nad umiestňovaním ľudí inej viery či rasy do našej blízkosti.
A čo je posledné a najdôležitejšie...tieto problémy sa netýkajú ich, tamtých, ani hentých, a je len našou slabou pamäťou, že si nikdo nespomenul na podobné nepokoje, rabovačky, Rómov, ktoré len prednedávnom uchvátili východné Slovensko. Je len priazňou osudu, že to nezašlo až tak ďaleko ako vo Francúzsku, aj keď veľa tomu nechýbalo, a tiež pamätajme, že tak ako Francúzi teraz, aj my sme si mysleli, že to nie je rasový problém a že nie sme rasisti. Napriek tomu poznám málo ľudí, ktorí vinu za takéto dianie berú na seba. Ono totižto cieľom nie je brať na seba vinu, človek s veľkou vinou je nepoužiteľný pre svet, ale využiť vinu, aby sme nechybili do budúcna. To, že vláda pre Rómov odvtedy nič neurobila nie je preto, že je pravicová, ale preto, že nič urobiť nemôže. Pokiaľ na Slovensku nebuďe viac Jozefov Červeňov-www.cerven.blog.sme.sk-tak sa "rómsky problém" nevyrieši a myslím, že týmto smerom by sa malo uberať aj jednanie Francúzov. Tieto nepokoje zrejme ako tak prečkajú, sú to nakoniec len deti. Ale ako vraví múdry človek: ak nezmeníme naše jednanie ťažko môžeme čakať rozdielny výsledok.
jakub
Nasledujúci link nepotrebuje komentár:http://www.sme.sk/clanok.asp?cl=2456516
