Napriek tomu, že dnes sa často nejakou intelektuálnou skupinkou materializmus kritizuje, ja mám pocit, že ako to už býva na vine nie je -izmus, ale človek.
Priemyselná revolúcia ako dcéra reformácie a renesancie bola obratom aký prežila azda iba takzvaná západná civilizácia. Po dlhom období cirkevného dogmatizmu, ktorý privodil veľa zlého (najhorsie azda to, že zaniklo to dobré čo múdri tej doby vyprodukovali) nadišiel čas priblíženia sa skutočnému Bohu. Následkom boli lieky na choroby, stroje na ušetrenie ľudskej sily a prosperita. Toto nevidí iba hlupák. Zrejme sú naše dejiny predsa len mixom linearity a špirály ako vraví Emil Páleš, pretože nová nádej bola opäť, a nie tak dávno, zničená. Myslím, že tentokrát však neskončime pri jacquerie alebo revolúcii. Narozdiel od špecifík indických či japonských a čínskych tradícii, sa nám dostávalo darov v podobe vlastnej práce.
Drahí priatelia, budovať chrám nie je len fráza a už vôbec nie iba metafora. To čo tu dnes na planéte máme nám bolo zverené. Viera nie je iba modlitba, návšteva kostola a krížik na krku. Aktom viery je starostlivosť o záhradku, kvalitné upletený kôš alebo výkonné auto. Ten dar, ktorý sme dostali sme však použili ako rúško cez oči. Dnes nestaviame s Bohom, ale proti nemu. Nebudujeme krásu, ale hnus. Nakoniec, nič nového.
Ľudia, ktorí dostali dôveru na spravovanie tohoto nám v tom rozhodne nepomáhajú tiež a naša dôvera v nich zaniká. Na jej získanie však nepoužívajú osvedčenú metódu, nazvime to, verejnej služby, ale propagandu. Celkom obrátený postup. Vraví sa kto je bez viny nech hodí kameňom. Ja radšej hádzať nič nebudem, ale je mi veľmi smutno, že opäť uvádzame do pohybu silu, ktorá mi je oveľa milšia keď netvorí a necháva tvoriť nás. Dnes som jej však porozumel.
Ako taký finálny "auscuc" z tohoto článku si môžete zobrať trebárs to, že nikdy to nie je idea, ktorú treba viniť, ale ten istý ľudský postoj, ktorý zdá sa vytrvalo ničí všetko čo sa mu kedy ponúka. A čo je smutnejšie, že šanca tu ešte je, ale zdá sa, že zostane nevyužitá.
jakub
