Odpoveď sa niesla v duchu „no, mali by sme ho kúpiť preto, lebo Lašák bol tento rok ako spomalený film“. Doteraz sama neviem, či som bola viac zaskočená úmyslom kúpiť českého brankára pre slovenskú reprezentáciu, alebo skutočnosťou, že sa maminka dala na dráhu hokejového kritika so siahodlhými skúsenosťami. Niekedy sa (v našej rodine) proste nestačím čudovať vlastným ušiam a očiam. A, žiaľ, i nosu, hoci tému „čo zelené chladnička opäť dala“, si nechám až na niekedy inokedy :)
Asi nemá zmysel rozoberať, koľko je na podobných výrokoch pravdy a ja som jedným z posledných ľudí, ktorí by to mali hodnotiť. Každopádne, nášho brankára si neoblomne zastávam a nad Vokounom ohŕňam noštek. Nie kvôli jeho kvalitám, jednoducho určitý patriotizmus nepustí :)
Ale i napriek určitému, ba až vysokému stupňu absurdity, to bolo milé spríjemnenie inak všedného dňa. Pri tej príležitosti sa mi vybavuje ešte výrok tatinka asi spred dvoch rokov v znení „včera som tri dni vysával obývačku“. Je fajn, že i rodičia majú občas výroky hodné ocenení ;)
