Na otázku, či som poverčivá, som odpovedala, že nie. Iba sa mi to zdá pekné. Robiť zrazu veci, ktoré dospelí zvyčajne nerobievajú. Nechať si trochu tej detskej tváre...
Bozkávať sa prvého mája pod rozkvitnutou čerešňou, na jeseň behať po lúke medzi malými detičkami a púšťať si farebného šarkana. Zbierať zo zeme farebné lístie a vešať si ho po byte. (Rodičom vysvetliť, že ide o jesennú výzdobu a neskôr znášať údel nepochopeného umelca.)
Chodiť po meste a cumlať lízatká, kupovať Ti „šťastných hrošíkov“ :) a pozerať sa pritom na Tvoju (ešte sčasti zmätenú, ale už trošku chápajúcu) tvár. Prechádzať sa po hradbách a konfrontovať dávnu minulosť so súčasnosťou, pozerať telku, napchávať sa pizzou a pripravovať najlepšie obložené misy s kúskami pečeného lososa. (Ináč narcistka nie som :)) Tráviť čas pozeraním sa z okna a premýšľať nad tým, ako funguje svet. Alebo stavať hrady z lega a na vianočný stromček vešať coca-colových Santa Clausov. (Meno Mikuláš som z čiste profesionálneho dôvodu použiť nechcela ;))
Mať svoj iný svet a byť šťastná. S Tebou sa proste veci dajú robiť úplne inak...
Mimochodom, dostali ste aj Vy včera pusu pod čerešňou...?
