Pamatas, ako sa opreteky bezalo, kto bude pri nej prvy a potom sme vsetci netrpezlivo cakali v rade, kym doskakali ti pred nami.
Pamatas si, ake to bolo skakat? V bielych, napoly zodratych cvickach, sme si vzdy dali zalezat na prvom skoku. Srdce nam busilo od radosti a sustredili sme sa iba na to, aby nase skoky viedli do stredu kociek. A aby boli najrychlejsie spomedzi vsetkych.
Pamatas, ako sa niekedy jednoducho nedalo odolat pokuseniu a skakal si i vtedy, ked si bol sam a iba si skolku prechadzal po ceste zo skoly? Pamatas, ako si si vtedy odrel kolena a nemal ti kto pofukat rany, kedze si bol sam? No vzdy si sa postavil a hrdinsky si prisiel az domov.
Pamatas, ake sladke boli potom vitazstva, ked si vsetko preskakal na jednej nohe, pospiatocky, ci so zavretymi ocami. Pamatas, aky citelny bol rozdiel medzi odretymi kolenami a zavistlivymi pohladmi priatelov. Vies, o com to bolo... Cely zivot je jedna velka skolka.
