Byť spravodlivý

 Chosroes, perzský kráľ, sa proti všetkým očakávaniam zotavil po ťažkej chorobe. Zavolal si svojich radcov a vraví im: „Dnes by som rád od vás počul, čo si o mne myslíte. Či som dobrý kráľ? Môžete hovoriť otvorene a bez obáv, ale pravdu. Každého z vás za to odmením drahokamom.“
 Radcovia predstupovali pre kráľa, prehnane ho chválili a hovorili o ňom len pekne. Keď sa pred kráľom ocitol múdry Elaim, povedal: „Vaša výsosť, najradšej by som mlčal, lebo pravda sa nedá kúpiť.“Kráľ odvetil: „Dobre, nedám ti nič. A teraz môžeš otvorene povedať to, čo si myslíš.“
 Vtedy Elaim povedal: „Môj kráľ, chceš skutočne vedie, čo si o tebe myslím? Myslím si, že si človek s mnohými slabosťami a chybami, rovnako ako my ostatní. Ale tvoje chyby majú oveľa väčšiu váhu, lebo celý národ stená pod ťarchou daní a tvojich zákonov a nariadení. Myslím si, že zbytočne rozhadzuješ z kráľovskej pokladnice peniaze na oslavy sviatkov, zábavu, výstavbu palácov ale najmä na vedenie vojen.“Keď to Chosreos počul, zamyslel sa. Potom dal každému radcovi po jednom drahokame, ako im bol sľúbil. Elaima však vymenoval za svojho kancelára.
 Na druhý deň predstúpili pochlebovači pred kráľa. „Vaša výsosť,“ vraví ich hovorca, „obchodníka, ktorý vám predal tieto drahé kamene, treba obesiť! Drahokamy, čo ste nám dali, sú falošné!“
 „Viem,“ odvetil kráľ. „Sú rovnako falošné ako vaše slová.“