reklama

Prečo Soňa Mäkká vyzdvihuje Pavla Majka a diskredituje tých, čo poukazujú na pochybenia a možnú nezákonnosť v TANAPe?

O neetických praktikách novinára Denníka N - list vydavateľovi

Prečo Soňa Mäkká vyzdvihuje Pavla Majka a diskredituje tých, čo poukazujú na pochybenia a možnú nezákonnosť v TANAPe?
Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Vážený vydavateľ Denníka N,

touto cestou Vás vyzývam, aby ste bez zbytočného odkladu a v plnom rozsahu napravili neprimeraný zásah do práv na ochranu osobnosti prednostu Okresného úradu Poprad Dr. Jozefa Bednára, jeho manželky Svetlany Belovej ako aj Združenia pre ochranu prírody - Machaon International so sídlom v Poprade a Okresného úradu Poprad.

Uverejnením článku dňa 18. októbra 2022, redaktorkou Denníka N Soňou Mäkkou s názvom Riaditeľa TANAP-u zatiaľ nevymenovali aj pre obvinenia prednostu za OĽANO, ktorý je sám v konflikte záujmov, boli Vaším denníkom šírené nepravdivé a zavadzajúce informácie, v ktorých sú mediálne a verejne prednosta Okresného úradu Poprad Dr. Jozef Bednár, jeho manželka Svetlana Belova a občianske združenie Združenia pre ochranu prírody - Machaon International vyobrazení ako nečestné a nemorálne osoby, a iniciatívy prednostu a občianskeho združenia Machaon Internacionál pri riešení adaptácie na zmenu klímy alebo poukazovanie na neprimeraný stavebný boom v podhorí Tatier v Popradskom okrese ako niečo nezákonné, nemorálne a poburujúce.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Už samotný názov článku je zavadzajúci, lebo tento uvádza, že prednosta okresného úradu mal nejasným spôsobom riaditeľa Správy TANAP-u z niečoho obviňovať a že sám prednosta je v konflikte záujmov. Obe tieto konštatovania sú len subjektívne tvrdenia autora článku a nezakladajú sa na pravde. Dňa 12.10.2022 bol prednostom Okresného úradu Poprad podaný verejný podnet generálnemu prokurátorovi, ktorý formou opisu existujúcich listín poukazuje na porušenia a nedodržania viacerých zákonov Slovenskej republiky, na možne spáchanie trestných činov viacerých osôb, resp. inštitúcií a neobsahuje žiadne priame obvinenia riaditeľa Správy TANAP-u. Podnet je verejne dostupný v mojom blogu a hneď v úvode oznamuje, že sa jedna o príbeh, ktorý nie je len o Pavlovi Majkovi z Liptovského Mikuláša.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Dôkaz: Rehabilitačná stanica pre kamzíky či najdrahší záhradný domček na Slovensku či sofistikovaný podvod s požehnaním MŽP za vlád Fica a Pellegriniho? - Jozef Bednár - (blog.sme.sk)

Podobne, autorka článku konštatuje existenciu konfliktu záujmov prednostu ako fakt, ktorý však žiadna relevantná inštitúcia alebo osoba nikdy nevyjadrila a preto toto tvrdenie možno označiť ako účelové zneváženie verejne činnej osoby. Prednostovia okresných úradov prechádzajú previerkou Ministerstvom vnútra SR a Národným bezpečnostným úradom, teda tieto dve inštitúcie o fakte, že prednosta je aj štatutárny zástupca občianskeho združenia vedeli od jeho vymenovania do funkcie prednostu a k danej veci sa vyslovilo Ministerstvo vnútra SR a formou listu oznámilo prednostovi, že nevidí u prednostu konflikt záujmov pri vykonávaní uvedených činnosti. Z tohto dôvodu možno názov článku označiť za ničím nepodložené tvrdenia, priam hraničiace s krivým obvinením v zmysle ustanovenia § 345 Trestného zákona, a to najmä s prihliadnutím na skutočnosť, že autor si mohol dané skutočnosti preveriť na Ministerstve vnútra SR alebo u samého prednostu. Jednalo sa o tendenčný a manipulatívny krok so snahou článkom diskreditovať osobu Dr. Jozefa Bednára - prednostu okresného úradu a tým vytvárať dojem, že jeho tvrdeniam a informáciám, ktoré zverejňuje vo verejnom záujme, nemožno dôverovať.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Dôkaz: List Osobného úradu Sekcie personálnych a sociálnych činnosti Ministerstva vnútra SR s označením SPSČ-OU1-2020 003368-003 zo dňa 12.08.2020

Článok obsahuje nepravdivé skutkové tvrdenia o osobe prednostu Okresného úradu Poprad, jeho manželky Svetlany Belovej a právnickej osoby Združeniu pre ochranu prírody - Machaon International, na základe ktorých možno tieto osoby presne určiť, preto sa obraciam na vydavateľa Denníka N, aby sa týmto osobám verejne ospravedlnil a uplatňujúc si právo na opravu vyhovel žiadosti o uverejnenie opravy nepravdivých skutkových tvrdení.

Uverejnením tohto článku došlo k porušeniu etického kódexu novinára.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Autorka článku nedodržala hlavné zásady, ktorými sa má novinár vo svojej práci riadiť, a to sú nestrannosť, vyváženosť, objektivita, čestnosť, pravdivosť, zodpovednosť a dôsledné overovanie faktov. Novinár je povinný dôsledne si overiť každú informáciu, čo autor článku zjavne neurobil, lebo v článku je temer všetko súvisiace s prednostom buď účelovo vytrhnuté z kontextu alebo úplne nepravdivé, čo preukážem v ďalšom texte aj ďalšími dôkazmi.

V článku autorka uvádza nasledovné: Proti Majkovi vystupuje najmä prednosta Okresného úradu v Poprade Jozef Bednár, nominant OĽANO, spolu so svojou manželkou Svetlanou Belovou. Ich spory s riaditeľom TANAP-u trvajú už dlhý čas. Ak by mal existovať nejaký spor medzi riaditeľom TANAP-u a prednostom okresného úradu, tak je v žurnalistike neetické a jednoznačne účelové, ak novinár dal priestor sa vyjadriť v článku len jednej strane údajného sporu a teda Pavlovi Majkovi, v ktorom autorka článku niekoľko krát cituje jeho vyjadrenia, ale ani Jozef Bednár ani Svetlana Belova neboli oslovení a nebol im daný žiadny priestor sa k tvrdeniam uvedených v článku vyjadriť. Celý článok vykresľuje Pavla Majka vo svoje podstate v pozitívnom svetle, účelovo zmierňuje jeho kontroverznú minulosť a zastiera fakt, ktorý je verejne známy, že existenciu akéhosi osobného sporu voči svojej osobe vytvára Pavol Majko sám a kritické hlasy z regiónu aj od prednostu, či jeho manželky sa týkajú nevhodnej správy územia TANAP-u a jeho ochranného pásma, kde sme svedkami neprimeranej výstavby, degradácie prírodného prostredia a nesprávnych zákonných postupov pri stanoviskách od Správy TANAP-u a udeľovaní súhlasov a povolení štátnymi orgánmi, a nikdy neboli smerované na osobu Pavla Majka, ale na kritiku inštitúcie Správy TANAP-u a neskôr na veľmi zvláštne aktivity Občianskeho združenia Les, ktoré zastupuje ako štatutárny zástupca Pavol Majko.

Dôkaz: Majko vníma kroky aktivistov ako osobný útok prednostu Okresného úradu v Poprade - Korzár SME

V článku zo dňa 18. októbra 2022 autorka ďalej hovorí taktiež pohŕdavo a účelovo o občianskom združení manželky prednostu okresného úradu, ktoré má mať sídlo v ich rodinnom dome v Gánovciach. Takéto tvrdenia sa nezakladajú na pravde, pretože Združenie pre ochranu prírody – Machaon International založili viacerí občania Slovenskej republiky v súlade so zákonom č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov, medzi nimi aj viaceré známe mená v ochrane prírody a sídlo združenia od jeho vzniku je v meste Poprad a nie v Gánovciach. Predmetný opis združenia ako občianske združenie niekoho manželky je dehonestácia ostatných členov združenia, pričom autorka ako zdroj svojich informácií použila webovú stránku občianskeho združenia, kde je jasné uvedené, že v združení pôsobia viaceré osoby ako aj je informácia o adrese pre návštevy, teda kde je možné zastihnúť štatutárov združenia. Na webovej stránke Machaon International nie je zmienka o oficiálnom sídle združenia, ale to nie je ani zákonná povinnosť. Oficiálna adresa združenia je ako u všetkých ostatných občianskych združení verejne dostupná v registri mimovládnych neziskových organizácií na webovej stránke Ministerstva vnútra SR: ives.minv.sk/rmno RMNO (minv.sk).

Machaon = motýľ vidlochvost
Machaon = motýľ vidlochvost (zdroj: Machaon International)

Naopak v štátnom registri nie sú uvedení štatutárni zástupcovia Občianskeho združenia Les, v ktorom majú podľa zmlúv zverejnených v Centrálnom registri zmlúv byť zapísaní riaditeľ Správy TANAP-u Pavol Majko a riaditeľ Správy Slovenských jaskýň ŠOP SR Ján Zuskin.

Dôkaz: Výpis o sídle Združenia pre ochranu prírody - Machaon International z evidencie mimovládnych organizácií Ministerstva vnútra SR

Článok uvádza aj nasledovné nepravdivé tvrdenie: Samotný Bednár vystupuje ako nominant vládnej strany, ktorý podpisuje rozhodnutia Okresného úradu v Poprade, a zároveň predstaviteľ mimovládnej organizácie. Je evidentné, že autorka nemá predstavu o fungovaní okresných úradov a právomociach prednostov týchto úradov a dezinformuje verejnosť, že prednostovia okresných úradov majú nejaký vplyv na správne a iné druhy konaní svojím podpisom, pričom tieto uskutočňujú jednotlivé odbory na príslušnom okresnom úrade bez účasti prednostu.

Ako prednosta sa od tohto tvrdenia z článku vcelku dištancujem, lebo nikdy som verejne nevystupoval ako nominant vládnej strany, nie som jej členom a funkciu prednostu vykonávam apoliticky a odborne. Taktiež som nikdy nepodpisoval rozhodnutia okresného úradu v Poprade, lebo takúto kompetenciu nemám a neexistuje žiaden konflikt záujmov, že som aj popri výkone funkcie prednostu okresného úradu aj predstaviteľ mimovládnej organizácie, čo je moje ústavne právo. Jedine, čo ma spája s hnutím OĽANO, že som sa prihlásil do výberového konania a zo 6 kandidátov na funkciu prednostu na Okresnom úrade Poprad som bol ohodnotený ako najlepší a predstavitelia tohto politického hnutia rozhodli, že budem zastavať túto funkciu. Avšak v tomto duchu, ak minister životného prostredia vymenuje Pavla Majka do funkcie riaditeľa, ale aj to, že bol dočasne poverený riadením ministrom za OĽANO, jedná sa o nominanta vládnej strany, lebo výberová komisia na riaditeľa národného parku bola z predstaviteľov ministerstva, ktorých do funkcii vymenovalo OĽANO a rozhodnutie ministra je tiež politické, ako bolo politickým rozhodnutím, že sa Pavol Majko stal riaditeľom už v roku 2007 s podporou SNS.

Dôkaz: Činnosť okresného úradu sa riadi zákonom č. 180/2013 Z.z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov a podrobnosti upravuje Smernica č. 14 Ministerstva vnútra Slovenskej republiky z 22. januára 2018, ktorou sa upravujú podrobnosti o vnútornej organizácii okresného úradu. Z týchto právnych predpisov jednoznačne vyplýva, že prednosta nevykonáva štátnu správu. Prednosta je vedúci štátny zamestnanec, ktorý riadi okresný úrad, zastupuje okresný úrad navonok a zodpovedá za jeho činnosť vrátane činnosti klientskeho centra a rozhodnutia v mene okresného úradu podpisuje len vedúci odboru, ktorý vykonáva štátnu správu v príslušnom odbore.

Autorka v článku tiež uvádza, že Okresný úrad, iniciatíva Milujem zelené Tatry a OZ Machaon spolu v roku 2021 organizovali webinár Klimatické zmeny v Tatrách. Tento webinár sa naozaj uskutočnil a to 14. mája 2021 v rámci Európskeho zeleného týždňa (EU Green Week) pod hlavičkou Európskej komisie. Organizátorom podujatia bolo Občianske združenie Machaon International, ktorého členovia sú znepokojení zo situácie pod Tatrami ohľadne klimatickej zmeny a faktom, že sa žiadna inštitúcia v okrese Poprad touto témou systematicky a cielene nezaoberá. Prednostovi sa táto iniciatíva pozdávala a preto prednosta zobral nad podujatím záštitu, aby mu dal patričnú spoločenskú vážnosť, lebo v ňom boli prezentované závažné skutočnosti ako hovorí názov o klimatických zmenách v Tatrách.

Priemerné ročné teploty namerané v Poprade
Priemerné ročné teploty namerané v Poprade (zdroj: SHMU )

O podujatí som informoval ešte v máji 2021 široké spektrum novinárov a to aj zo súkromného emailu a vo svojom voľnom čase som zaslal informácie o podujatí dňa 16. mája 2021 (nedeľa) aj Soni Mäkkej. Je preto pozoruhodné, že o podujatí a jeho obsahu už vtedy neinformovala a ešte v máji 2021 nepoukázala, že je podľa nej zvláštna kombinácia spoločného podujatia prednostu a OZ Machaon, ale použila túto informáciu po roku a pol, v kontexte, že má byť nejaký problém, ak prednosta informuje o klimatickej zmene v okrese, v ktorom pôsobí a pritom spolupracuje s miestnou angažovanou verejnosťou. Autorka sa snaží vyvolať u verejnosti dojem, že ak prednosta okresného úradu koná vo verejnom záujme nad rámec bežných úloh a teda informuje o tak vážnej veci ako je klimatická zmena a jej prejavoch v Tatrách v okrese Poprad, tak má v očiach verejnosti byť vykreslený, že robí niečo zlé?

Dôkaz: Climate change in the Tatra Mountains | EU Green Week 2021 (europa.eu)

V podobnom duchu Soňa Mäkka píše aj o projekte RegioKlima, ktorý sa v roku 2021 uchádzal o finančné prostriedky z Európskej klimatickej iniciatívy zo zdrojov z Nemecka a mal sa realizovať v okrese Poprad. Tento projekt oficiálne podporilo formou podporného listu aj Ministerstvo životného prostredia SR, Slovenská agentúra životného prostredia, Štátna ochrana prírody SR a Výskumný ústav vysokohorskej biológie Žilinskej univerzity. V tomto kontexte vyznieva výčitka, že aj prednosta Okresného úradu pripravil podporný list, ako niečo prirodzené a opodstatnené a nie v konflikte záujmov. Na druhej strane list, ktorý spomína autorka článku, bol odcudzený z kancelárie prednostu Okresného úradu Poprad a bolo to zaprotokolované aj vo vypočutí na kriminálnej polícii. Teda ak má autorka taký list alebo jeho kópiu k dispozícií, mala by si byť vedomá, že tento bol získaný nezákonným spôsobom a v rozpore s ústavným právom na listové tajomstvo.

Dôkaz: Odporúčací list od MŽP SR zo dňa k projektu RegioKlima, ostatné listy viem predložiť na požiadanie

Dôkazov, že článok z 18. októbra 2022 v Denníku N bol vypracovaný účelovo, aby postavil Dr. Jozefa Bednára a Svetlanu Belovu do negatívneho svetla a aby zmiernilo zverejnené podozrenia spojené s Pavlom Majkom je viacero. Autorka uverejnila dňa 27. septembra 2022 článok ešte pred výberovým konaním riaditeľov národných parkov s názvom: Národné parky hľadajú šéfov. Kandidujú ochranári, kritizovaný úradník aj plagiátor. Aj v tomto článku dala neúmerne najväčší priestor Pavlovi Majkovi, nebola k jeho osobe kritická a je evidentné, že ho z uvedených kandidátov favorizovala a jedná sa skôr o PR článok ako o objektívne spravodajstvo.

Autorka článku aktívne svoj článok z 18. októbra 2022 zdieľala na sociálnych sieťach, napríklad na stránke Slovenského ochranárskeho snemu, kde ho administrátor stiahol na základe môjho podnetu pre konflikt záujmov autora, ktorý ho šíril. Nakoniec iné osoby a konkrétne štátny tajomník ministerstva životného prostredia Juraj Smatana jeho exkluzívny obsah pre predplatiteľov odomkol pre asi 6000 účastníkov tejto Facebookovej skupiny a pohŕdavo sa vyjadril o prednostovi okresného úradu a odporučil mu ak niečo z obsahu článku o prednostovi a jeho združení nie je pravda, aby som uplatnil právo na opravu, čo aj činím.

Nepriamym dôkazom, že Soňa Mäkka má tendenciu neobjektívne a účelovo písať aj o iných verejne činných osobách a pritom šíriť nepravdivé informácie je situácia, že viaceré osoby sa bránia aj podaním trestných oznámení a súdnych žalôb voči nej a prípadne aj jej manželovi. Ako príklad uvádzam zverejnený blog pána Juraja Ondrušku, v ktorom opisuje podobný príbeh neobjektívneho informovania a skresľovania informácií o jeho osobe.

Dôkaz Ako ma začali prenasledovať politicky angažovaní turisti - Juraj Ondruška - (blog.sme.sk)

Aj v našom prípade, ak nebude zo strany Denníka N vyhovené mojím oprávneným požiadavkám, budem nútený sa svojich práv domáhať aj právnou cestou.

Zároveň v článku je uvádzané stanovisko k ochrane hlucháňa hôrneho Občianskeho združenia Prales a pána Jasíka, ktoré sú tiež nepravdivé a dezinformujú verejnosť a neoprávnene očierňujú Okresný úrad Poprad vo veci ochrany hlucháňa hôrneho.

Písomný návrh znenia opravy

Žiadame okamžitú nápravu prostredníctvom inštitútu práva na opravu v zmysle zákona č. 16 2008 Z.z. o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve, lebo článok nepravdivo ovplyvňuje názor širokej laickej verejnosti na prednostu okresného úradu Poprad Dr. Jozefa Bednára, Svetlany Belovej a Združenia pre ochranu prírody – Machaon International so sídlom v Poprade.

Názov článku navrhujeme zmeniť a uverejniť nasledovne:

Riaditeľa TANAP-u zatiaľ nevymenovali aj pre verejne prezentované informácie prednostom Okresného úradu Poprad, ktorý sám nie je v konflikte záujmov

A žiadame uverejniť nasledovný hlavný text opravy:

Dňa 18. októbra 2022, redaktorkou Denníka N Soňou Mäkkou bol uverejnený článok s názvom Riaditeľa TANAP-u zatiaľ nevymenovali aj pre obvinenia prednostu za OĽANO, ktorý je sám v konflikte záujmov, v ktorom boli uvedené viaceré nepravdivé a nepresné informácie.

Súčasný prednosta Okresného úradu Poprad Dr. Jozef Bednár spolu s ďalšími osobami založil v roku 2008 občianske združenie s plným názvom Združenie pre ochranu prírody - Machaon International. Od jeho vzniku je Jozef Bednár predseda správnej rady tohto združenia bez nároku na mzdu a odmeny. Združenie sa zaoberá podporou chránených území, ochranou biodiverzity a napomáha trvale udržateľnému rozvoju a realizoval svoje projekty v krajinách ako Rusko, Ukrajina a Kazachstan, príležitostne aj na Slovensku. Členovia združenia podporujú miestne občianske iniciatívy v okrese Poprad a to Milujem zelené Gánovce, Milujem zelené Tatry a Tatry pomáhajú Ukrajine. Z tohto dôvodu na webstránke OZ Machaon International bol daný priestor pre informácie k týmto miestnych občianskych iniciatívam, ktoré združenie otvorene a v svojich možnostiach podporuje.

Sídlo OZ Machaon International je od jeho vzniku až po súčasnosť v Poprade a nie je ním súkromný dom Dr. Jozefa Bednára a Svetlany Belovej. Nie je ani pravda, že prednosta podpisuje rozhodnutia Okresného úradu v Poprade a že verejne vystupuje ako predstaviteľ vládnej strany a ako predstaviteľ mimovládnej organizácie.

Zároveň vo veci ochrany hlucháňa žiadame uverejniť nasledovný text v plnom znení:

K tvrdeniu OZ Prales v článku z 18. októbra 2022, redaktorkou Denníka N Soňou Mäkkou, o nečinnosti Okresného úradu Poprad vo veci ochrany biotopov hlucháňa hôrneho konštatujeme, že takéto tvrdenie je nepravdivé a účelové. V roku 2017 Okresný úrad Poprad začal konanie a v roku 2018 vydal rozhodnutie (jedno z prvých na Slovensku) na zabezpečenie ochrany biotopu hlucháňa hôrneho o to na území Slovenského raja. Poradilo sa to hlavne vďaka aktívnej spolupráci Správy NP Slovenský raj. V tomto prípade oceňujeme aktívny prístup pána Jerguša Tesáka zastupujúceho v tomto konaní OZ Prales ako účastníka konania.

Okresný úrad taktiež aktívne konal na území NAPANT, keď v roku 2017 začal konanie vo veci ochrany biotopu hlucháňa hôrneho na území NAPANT. Relevantné odborné stanovisko Správy NAPANT, ktoré bolo aktualizované a doplnené na základe písomnej požiadavky Okresného úradu Poprad a ktoré tvorilo najdôležitejší podklad pre vydanie rozhodnutia bolo Okresnému úradu Poprad doručené až vo februári 2019. Následne Okresný úrad Poprad čelil súdnej žalobe zo strany Lesov SR š. p. na Krajskom súde Banská Bystrica, ktorý v októbri 2019 súdne konanie voči Okresnému úradu Poprad zastavil. Podotýkame, že OZ Prales do tohto konania nevstúpilo, teda nevyužilo svoje zákonné právo byť účastníkom konania.

Čo sa týka postoja Správy TANAP k ochrane biotopov hlucháňa hôrneho:

Správa TANAP dala v roku 2017 jeden podnet na ochranu hlucháňa a to mimo územia TANAP, mimo území NATURA 2000. V tejto súvislosti chceme zdôrazniť, že Správa TANAP síce vo svojom podnete požadovala v predmetných porastoch bezzásahový režim hospodárenia na celej ploche 650 ha, no v rámci konania neposkytla okresnému úradu žiadnu súčinnosť a nepredložila žiadne odborné podklady (výsledky monitoringu a pod.), ktorými by oprávnenosť svojej požiadavky podložila, pritom bola na to v rámci dokazovania v správnom konaní okresným úradom vyzvaná. Podotýkame, že sa jednalo o územie s prvým stupňom ochrany (voľnú krajina), mimo chránené vtačie územie (CHVÚ). Z uvedeného dôvodu bol okresný úrad nútený zhromažďovať odborné podklady sám vlastnými silami a prostriedkami a taktiež v spolupráci s inými správami (Správou NP Slovenský raj a Správou NAPANT). Zo strany Správy TANAP to okresný úrad vníma ako profesionálne zlyhanie. OZ Prales ani do tohto konania nevstúpilo, pritom poukazujúc na vyššie uvedenú situáciu a dôkaznú núdzu by Okresný úrad Poprad účasť OZ Prales v tomto konaní rozhodne uvítal.

Tvrdenie p. Jasíka o tom, že v dôsledku nečinnosti Okresného úradu Poprad došlo k vyťaženiu viacerých lokalít s výskytom hlucháňa je taktiež zavádzajúce. Ako príklad uvádzame príspevok na webstránke Správy TANAP zo dňa 20.01.2021 s názvom „Správa TANAPu reaguje“, v ktorom sa okrem iného uvádza, že okresný úrad nerešpektoval stanovisko Správy TANAP a svojvoľne znížil výmeru lesných porastov potrebných na ochranu hlucháňa hôrneho na pozemkoch v správe cirkevných lesov Pro Populo s.r.o. Takúto informáciu Správa TANAP taktiež zverejnila na sociálnych sieťach, konkrétne na facebookovom profile iniciatívy „My sme les“. Voči takýmto informáciám sa okresný úrad kategoricky ohradzuje, pretože sa opäť jedná o klamnú a zavádzajúcu informáciu. „Odborný“ postoj Správy TANAP v predmetnej veci bol podrobne popísaný vyššie. Napriek tomu uvedené zavádzajúce informácie Správa TANAP zverejnila aj na spomínanom facebookovom profile iniciatívy „My sme les“. Už úvodná fotografia, ktorá bola uverejnená na spomínanom profile iniciatívy „My sme les“ je pre verejnosť zavádzajúca, pretože zobrazuje územie, ktoré vôbec nesúvisí s predmetom konania. Na fotografii je územie okolo štátnej cesty I/66 a časť územia Hranovnického plesa postihnuté veternou kalamitou Žofia z roku 2014 (mimochodom na území NP Slovenský raj a v jeho ochrannom pásme) teda mimo kompetenčného územia Správy TANAP. Správa NP Slovenský raj, ktorá je pre spomínané územie príslušná odborná organizácia ochrany prírody a krajiny neeviduje v území zobrazenom na spomínanej fotografii biotopy hlucháňa hôrneho, resp. nedala podnet okresnému úradu na začatie konania pre spomínané územie. Verejnosti bola takto podsunutá klamná informácia, že okresný úrad je zodpovedný za zničenie biotopov hlucháňa hôrneho tak ako je to vidno na fotografii.

Pán Jasík taktiež uvádza, že správa TANAP dosiahla vydanie rozhodnutí a dohodu so Štátnymi lesmi TANAP, ktoré zabezpečili vylúčenie ťažby dreva na zopár tisícoch hektárov lesa. Pán Jasík však zabudol povedať, že Správa TANAP v tomto prípade, teda vo vlastnom území TANAP a na Chránenom vtáčom území TATRY začala byť aktívna až v roku 2020, teda po parlamentných voľbách, kedy došlo k zmene spoločensko-politickej situácie a bola podaná žaloba na súdnom dvore EÚ. V tejto súvislosti by sme chceli poukázať na postoj Správy TANAP k ochrane biotopov hlucháňa hôrneho v samotnom území TANAP. Na Okresný úrad Poprad boli poslané prvé podnety na ochranu biotopov hlucháňa hôrneho až v roku 2020. V období rokov 2017 až 2019 nebol Okresnému úradu doručený ani jeden podnet na ochranu biotopu hlucháňa hôrneho na území TANAP, to znamená, že lesohospodárske zásahy boli vykonávané bez akýchkoľvek obmedzení aj v biotopoch hlucháňa hôrneho. To snáď Správa TANAP nevedela o biotopoch hlucháňa na svojom území?

Nevieme, akú dohodu medzi Správou TANAP a Štátnymi lesmi TANAP má pán Jasík na mysli... Snáď má na mysli „dohodu“, o ktorej sa v TANAPe verejne hovorilo, a to o tzv. „tichej dohode o neútočení“ medzi vedením Správy TANAP a bývalým vedením Štátnych lesov TANAP ešte z čias vlády Smeru SD, ktorá sa dotýkala aj ťažieb v biotopoch hlucháňa. Správa TANAP v tom čase verejne prezentovala, že problematika ochrany biotopov hlucháňa je v TANAPe „vyriešená“, pretože sa tieto biotopy nachádzajú len v území s piatym stupňom ochrany... O prehľade uvedených podnetov bolo informované ministerstvo 6ivotn0ho prostredia (MŽP SR) dňa 14.01.2021 na základe pokynu MŽP SR č. 1433/2021-6.1-1216/2021 zo dňa 12.01.2021 s následnou aktualizáciou zo dňa 08.07.2022. Pre okresný úrad je takýto postoj správy TANAP nepochopiteľný a to zvlášť v situácii, v ktorej sa Slovenská republika nachádza v súvislosti s ochranou hluchaňa horného na Slovensku zo strany Európskej komisie, ktorá vedie proti Slovenskej republike konanie vo veci porušenia povinností vyplývajúcich zo smernice o biotopoch a smernice o vtákoch. Súdny dvor EÚ v Luxemburgu rozhodol, že Slovenská republika porušila európsku legislatívu ochrany prírody a to aj tým, že ešte stále neprijala najdôležitejšie opatrenia obsiahnuté v Programe záchrany, akými sú okrem iného zonácie najväčších chránených území a zavedenie a dodržiavanie bezzásahového režimu spojeného s piatym stupňom ochrany.


Verím, že ako vydavateľ Denníka N v súlade s tlačovým zákonom budete súčinný a dotknuté fyzické a právnické osoby sa dočkajú ospravedlnenia a verejnosti budú prezentované pravdivé údaje. Ďakujem za pochopenie.



Jozef Bednár

Jozef Bednár

Bloger 
  • Počet článkov:  10
  •  | 
  • Páči sa:  80x

Môj životopis v piatich slovách: Podtatranec, environmentalista, doktor vied, farmár a manažér. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu