Sme sa v poslednom období dostali do bodu kedy nadobúdame pocit že život sa stáva rutinou. Ideme niekam bez cieľa a často vieme že tým dokážeme stratiť veľmi veľa času. Podstatné veci ako by sa strácali a my ani nevieme že či všetko čo robíme je správne. Neustála mantra ktorá sa nás snaží nejakým spôsobom poháňať vpred, tak nás v skutočnosti ničí. Často sme niekedy s ľuďmi, ktorí sa snažia nás brzdiť a spomaľovať na ceste za snami. Potom zabúdame na ľudí čo nás na ceste za snami podporujú a veria nám. Nie je to tak touto dobou, ale tým že ako je človek na určité veci mentálne nastavený. Nejeden človek sa stretáva s tým že ľudia mu podsúvajú nejaké myšlienky a pocity ktoré v skutočnosti ani nevyjadril. A ak človek povie niečo zaujímavé, tak to ľudia okamžite vytrhnú s kontextu. Vytráca sa zo sveta pokoj a ľudia veľa vecí rieši nepokojne a toto nie je správne. Nie je správne keď ma človek za vzor niekoho kto nevie veci riešiť s pokojom.
Naučili sme sa žiť podľa určitých pravidiel a noriem čo spôsobuje že naša kreativita zaniká. Doslova sa dá povedať že na nejaké vlastné nápady priam nedostávame určitý priestor. Ľudia začnú človeka posudzovať na základe toho ako vyzerá a zabúdajú na to aký je človek vo vnútri. Žijeme na základe určitého vzorca a ten vzorec svorne a poslušne dodržiavame ako také stádo. Náš život je o neustálom naháňaním sa za vecami ktoré chceme silou mocou mať. Len realita je taká že všetko si človek musí postupne vybojovať. Nikto nikdy nedostane nič zadarmo a všetko si treba nejakým spôsobom odpracovať. Potom neskôr si človek tie zarobené peniaze začne viacej vážiť a nebude ich míňať nerozumne. Súčasné problémy tiež sa riešia zle a neriešia sa s kľudom a pokojom. Potom sa nemožno čudovať že všetko sa nerieši s chladnou hlavou. Riešiť problémy hádkami človeku zoberie veľmi veľa času a energie. Niekedy je lepšie odísť a stiahnúť sa, než s niekým slovne bojovať.
Mať pokoj od určitých vecí neznamená sa niekde pasívne skryť do kúta. Je to skôr o to skôr spomaliť a uvedomiť si že na tomto svete nemáme moc času. Všetko sa môže skončiť a nevieme ktoré dni budú našimi poslednými. Náš život sám o sebe relatívny a nikdy nevieme že čo nám reálne príde do cesty. Nevieme že či vôbec nejako prežijeme a že či určité veci zvládneme. Nepotrebujeme nejaké extra predražené veci k tomu, aby sme sa cítili šťastní. Potrebujeme aby nejaký človek stál pri nás a aby to s nami myslel úprimne. Potrebujeme ten náš vnútorný pokoj, vďaka ktorému sa budeme jedného dňa cítiť lepšie. Môžeme si povedať že všetko sa deje pre nejaký dôvod, ale musíme sa zamyslieť nad tým že my máme všetky dôvody v rukách. Máme jasno v tom že sa niečo musí zmeniť a že tá zmena nepríde nikdy sama od seba. Všetko žiaľ musíme zmeniť my, lebo v skutočnosti nemáme moc na výber. Tie možnosti sa nám odkrývajú sami a je na nás čo si zvolíme.
Je na každom človeku akú cestu si zvolí, ale dôležité mať kľudnú dušu. Nepoškrvnenú a sebaistú najme v situácii keď nevieme na čom reálne sme. Nevieme že či môžeme s niekým vo svojom živote rátať a opatrnosti nikdy nie je dosť. Ale jedno je isté že napriek všetkému sa dajú veci nejakým spôsobom zvládnuť. Len treba k nim pristúpiť lepším a kľudnejším spôsobom. Uvedomiť si že zo zdravým rozumom všetko je oveľa lepšie a jasnejšie. Tá cesta ako by sa nám sama nejakým spôsobom otvárala. Lepšie je žiť vo svete kde prevláda pokoj než vo svete kde prevláda neistota a strach. Keď nájdeme presne to čo skutočne potrebujeme, tak sa nám bude žiť oveľa lepšie. Len je dôležité aby sme stretávali na ceste životom ľudí čo nás nebudú brdziť, ale ľudí čo budú náš život lepším.
