Jozef Blšák
Vnímanie pandémie
Od minulého roka v marci sa celý náš svet vo veľkej miere zmenil. Prišla pandémia a sme sa ako ľudstvo dostali do úplne novej situácie ktorú sme nečakali.
Od minulého roka v marci sa celý náš svet vo veľkej miere zmenil. Prišla pandémia a sme sa ako ľudstvo dostali do úplne novej situácie ktorú sme nečakali.
Neviem či sa niekto zo samotnou myšlienkou ako takou reálne stretne, ale včera som začal premýšľať nad tým.
Niekedy je ťažšie sa v živote vyjadriť k tomu čo skutočne cítime, lebo láska môže byť niečím silným. Môže to zmeniť spôsob aký budeme skutočne premýšľať a vieme že nás ovplyvní daný partner.
Nikdy som sa nezamýšľal že môže existovať deň ktorý bude špeciálny pre ľudí s Aspergerovým syndrómom. Takže niekedy chlapci ale aj dievčatá majú svoj deň vďaka ktorému si pripomenú že napriek postihnutiu sú súčasťou tohto sveta.
Tie pocity keď nad určitými vecami nemusím premýšľať a poviem že na tomto svete to má stále zmysel. Aj vo svojom vnútri si často hovorím opak, ale skutočnosť ktorá existuje mi dáva čoraz viac pokoj na duši.
Sme sa v poslednom období dostali do bodu kedy nadobúdame pocit že život sa stáva rutinou. Ideme niekam bez cieľa a často vieme že tým dokážeme stratiť veľmi veľa času.
Tento článok by som chcel začať jednou vetou. Každý z nás má svoj malý svet. Niekto je zdravý a niekto naopak je chorý, každý má svoj vlastný svet ktorý vníma po svojom.
V živote zažívame rôzne situácie a často aj také kedy nám dokážu ľudia jednu chybu dookola vyčítať.
Rozmýšľal som o tom, či je správne o tom písať alebo nie, lebo to považujem za jednu s tých najosobnejších vecí vo svojom živote.
Kedysi v detstve sme pozerali veľmi veľa rozprávok, kde prakticky samotné dobro dokázalo poraziť zlo. Teraz priam dobro je porážané zlom s každej jednej strany a niekedy priam od chrbta.
Rád by som na začiatok ľudí oboznámil s tým že o čom budem písať. Keď počas života zažívam rôzne zážitky, tak by som sa rád s nimi podelil.