Od minulého roka v marci sa celý náš svet vo veľkej miere zmenil. Prišla pandémia a sme sa ako ľudstvo dostali do úplne novej situácie ktorú sme nečakali. Nevedeli sme že prečo sa to skutočne deje a že kvôli čomu je svet hore nohami. Nevedeli sme že to čo príde bude oveľa horšie než samotná chrípka a bude to prinášať aj ľudské obete. Ono aj počas histórie bolo tiež množstvo obetí a zdá sa že ani teraz tomu nie je inak. Dostali sme do pozície, kedy sme o samotnom víruse nemali žiadne bližšie informácie. Len sme vedeli že sa samotný vírus dokáže prenášať zo zvierat na ľudí.
V iných štátoch sa to prejavilo omnoho skôr, než v ostatných štátoch Európy. Keď to prišlo tak sa zmenil život radikálne všetkým. Žiaden človek nebol niečím viac lebo prišlo respiračné ochorenie na ktoré doteraz zomierajú ľudia. Samozrejme je to ochorenie ktoré sa nedá nejakým spôsobom popierať a ani zľahčovať. Sme sa prakticky dostali do úplne novej situácie v ktorej sme ešte neboli. Samozrejme boli tu aj iné choroby ktoré mali určitý lokálny charakter. Bola tu španielska chrípka ktorá tu bola vo viacerých vlnách, bola tu prasacia chrípka ktorá Slovensko obišla. To že tu prakticky od počiatku boli epidémie sa nedá úplne zmeniť.
Samozrejme sa voči samotným epidémiám bojovalo samotnou vakcináciou. Často samotné očkovanie vzbudzuje u ľudí obavy lebo majú pocit že si nechajú pichnúť do ramena niečo čo môže byť do určitej miere neoverené. Samotný ľudský strach do veľkej miery chápem, lebo ľudské telo každého človeka môže na očkovacie látky vplývať odlišne. U niekoho to môže byť anafylaktický šok alebo sa objavia určité príznaky ako horúčka, zimnica a mnohé iné. Deje sa to tak preto lebo ľudské telo bojuje z vírusom a v človeku sa vytvoria protilátky môže ich byť viac alebo aj menej. Celkovo telo sa voči vírusom musí nejako brániť a preto sa u ľudí môžu vytvoriť určité príznaky ktoré zmiznú.
Keď prišla pandémia tak to priam ochromilo celý náš svet. Všetko sa v určitom okamihu zastavilo a ľudia si začali šiť rúška. Začala sa prejavovať určitá zodpovednosť lebo nikto z nás nemal o samotnom víruse viac informácii. Len sme vedeli že sa môže šíriť s jedného človeka na druhého. Zo samotným vírusom sa začala prejavovať aj jeho samotná infekčnosť. Všetko sa zavrelo a samotná ekonomika Slovenska ktorá bola často závislá na zahraničnom trhu tak nemohla fungovať. Zo samotným uzatvorením štátu prišli veľké ekonomické straty. Tieto straty najviac pocítilo najviac Slovensko, ktoré je priam až automobilovou veľmocou.
Prišli prvé opatrenia ktorým ľudia dôverovali lebo boli komunikované jasne. Nikomu sa nepáčilo že všetko bude zavreté, ale ľudia na všetko dbali a umývali si ruky. Potom prišla iná vláda a úplne iný štýl komunikácie vďaka ktorému ľudia prestali rešpektovať opatrenia. Ja ľudsky chápem ľudí že potrebujú jasné a zrozumiteľné informácie ktoré nebudú dostávať na poslednú chvíľu. Ale v skutočnosti sa nedá za to čisto viniť len ľudí v politike. Lebo v skutočnosti je pandémia problémom celosvetovým a všetky vlády situáciu riešia podľa samotného vývoja. Niektoré rozhodnutia sú vo veľkej miere šité horúcou ihlou, ale dostali sme sa do bodu kedy nie je veľmi na výber. Nikoho táto situácia neteší lebo mnoho ľudí prišlo o svoje živobytie. Mnohé gastro prevádzky sú na pokraji kolapsu a budú musieť svoju činnosť ukončiť. Fitnesscentrá, divadlá, kiná, kluby a mnohé malé obchody kvôli tomu že museli v rámci protipandemickým opatreniam svoje prevádzky zavrieť prichádzajú o veľké množstvo peňazí.
Mnoho ľudí bojuje priam až z existenčnými problémami. V spoločnosti je veľká úzkosť, frustrácia, obavy, depresia, smútok a neistota čo bude v skutočnosti ďalej. Často táto neistota smeruje k množstvu psychických problémov s ktorými bojujú úplne všetci aj mladí ľudia. Všetko sa okolo nás mení zo dňa a deň a nikto nevie čo bude ďalej. Prišli testovania ktoré zatiaľ ukazujú že nemajú nejaký vplyv na pokles nových prípadov. Samotné uzavretie krajiny sa prejavilo, ale ešte nie tak ako by sme to všetci chceli lebo celé dianie ovplyvňuje britská a juhoafrická mutácia vírusu. Očkuje sa podľa určitej stratégie a niektorí ľudia sa dali prednostne zaočkovať čím u ľudí bola vzbudená nedôvera. Žije nádej že vírus bude porazený, ale ešte nevieme že ako dlho bude ľudská imunita vďaka vakcínam chránená a že či človek neochorie znova.
Mnohých ľudí pandémia do veľkej miery ovplyvnila, ale mňa do veľkej miery nie. Bolo to tým že odstup som dodržiaval aj pred pandémiou. Prestal sa na istý čas žiť uponáhľaný život ktorý sme naozaj žili. Ja som čítal knihy, sledoval filmy a seriály a snažil sa neupadnúť na duchu. Ja viem že to raz skončí, len musíme sa všetci obrniť trpezlivosťou. Táto pandémia ma mnohému naučila, naučila ma pochopiť že v živote máme čas ktorý musíme využiť najlepšie ako len vieme. Rozumiem tomu že mnoho ľudí by sa najradšej stretli z inými ľuďmi len treba vydržať. Úprimne mne najviac chýbajú koncerty a vidieť ľudí ako si ich skutočne užívajú. Samozrejme s tým celým pribudla aj jedna pozitívna vec že sa toľko neznečisťuje prostredie. V určitých momentoch nastal v niečom pokoj a v niečom aj nepokoj. Jediné čo dáva nádej na lepší život je vedieť že to nebude trvať večne.
