Keď prirovnanie o košeli a kabáte nestačí

Na nedávnom zasadaní parlamentu poslanec R. Žiak za podpory svojho straníckeho kolegu M. Maxona navrhol 30 %-ný nárast všetkých starobných, invalidných, vdovských, vdoveckých a sirotských dôchodkov priznaných a vyplácaných v sume určenej podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004. Cieľom takéhoto opatrenia podľa jeho slov malo byť zmiernenie dôsledkov aplikácie zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a čiastočné vyriešenie „rozdielov v sume dôchodkov priznaných podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004 a dôchodkových dávok priznaných podľa zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov“.Pán Maxon bol pri obhajovaní návrhu o niečo konkrétnejší a tak poodhalil myšlienkové postupy vedúce k takémuto návrhu. Vychádzajúc zo skúsenosti „nášho bývalého kolegu, poslanca Federálneho zhromaždenia a poslanca Národnej rady Slovenskej republiky pána Jozefa Kleina“, ktorému pri odchode do dôchodku v roku 2003 bol podľa Maxonových slov priznaný dôchodok na úrovni súčasných približne 7 700 korún - pričom pri priznávaní v roku 2004 by sa jeho výška blížila k 17 000 Sk/mes. - si „národne mysliaci a sociálne cítiaci“ páni poslanci zjavne myslia, že obdobne pozitívny efekt mala dôchodková reforma na všetkých ľudí. Asi skutočne nevedia, alebo nechcú vedieť, že u ľudí s platom na úrovni celoštátneho priemeru sa výhoda nového dôchodkového systému viac-menej celkom stráca a u priemerne zarábajúceho človeka (s platom na úrovni celoštátneho mediánu miezd) je už nový systém zjavne nevýhodnejší. Pre zostávajúcu celú polovicu obyvateľstva je s ich klesajúcou príjmovou úrovňou a klesajúcim počtom odpracovaných rokov viac a viac poškodzujúci.Pri príjme na úrovni 2 násobku celoštátneho priemeru a 45 rokoch dôchodkového poistenia je súčasná úroveň dôchodku priznaného v roku 2003 na úrovni 8 325 Sk skutočne podstatne nižšia ako priznaného v roku 2004, ktorý má dnes úroveň 14 802 Sk. 30 %-né zvýšenie toho prvého na 10 822 Sk by bolo skutočne len čiastočným dorovnaním na necelé tri štvrtiny úrovne roku 2004.Avšak pri príjme dlhodobo na úrovni približne celoštátneho mzdového mediánu (0,9 násobok priemernej mzdy) a 40 rokoch dôchodkového poistenia je súčasná úroveň dôchodku priznaného v roku 2004 (i bez zohľadnenia podstatne horšieho vplyvu období práceneschopnosti v novom systéme, t.j. aj v prípade človeka, ktorý desiatky rokov nebol práceneschopný) o takmer 100 Sk nižšia ako priznaného v roku 2003 ... 8 325 Sk oproti 8 252 Sk. 30 %-né zvýšenie toho vyššieho dôchodku by znamenalo vyprodukovanie viac než 30 %-ej neopodstatnenej nerovnosti.Ešte absurdnejšia by bola situácia v prípade nízkopríjmových ľudí, napr. pri príjme na úrovni 0,5 násobku celoštátnej priemernej mzdy a 35 rokoch dôchodkového poistenia. V takom prípade je súčasná úroveň dôchodku priznaného v roku 2003 na úrovni 7 262 Sk, zatiaľ čo priznaného v roku 2004 len 6 017 Sk a v roku 2006 len 5 109 Sk. Realizácia návrhu 30 %-ného zvýšenia starodôchodkov by teda znamenala nepomer 9 441 Sk dôchodku z roku 2003 ku 6 017 Sk (o 57 % viac) z roku 2004, resp. k 5 109 Sk (o 85 % viac) priznaných v roku 2006.K najväčšej deformácii by však prišlo v prípade invalidných dôchodkov vypočítaných z nízkych príjmov. Starý systém priznával invalidné dôchodky na úrovni starobných dôchodkov, napr. pri príjme na úrovni 0,5 násobku celoštátnej priemernej mzdy, 35 rokoch dôchodkového poistenia (vrátane započítania obdobia od vzniku nároku na invalidný dôchodok po dôchodkový vek, ktoré sa uplatňuje v oboch systémoch) a 60 %-om poklese schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť to robí uvedených 7 262 Sk; po 30 %-om zvýšení 9 441 Sk.Naproti tomu, v prípade výpočtu v roku 2004, je súčasná výška invalidného dôchodku v takom istom prípade len 3 610 Sk (čosi nad jednu tretinu upravenej výšky zo starého systému) a pri výpočte v roku 2006 len 3 066 Sk (t.j.menej ako jedna tretina) - samozrejme tiež bez zohľadnenia podstatne nepriaznivejšieho započítavania období práceneschopnosti v novom systéme.Takéto zdeformovanie výšky dôchodkov by nás pritom stálo len 30 miliárd korún ročne.Iným príkladom neobjektívneho prístupu „z trochu iného súdka“ sú pravidelné články o tom, ako sa ľuďom s vysoko nadpriemerným príjmom zvyšovaním maximálnych vymeriavacích základov pre výpočet sociálnych a zdravotných odvodov zvyšujú tieto odvodové dávky - napr. najnovšie v SME 4.5.2006, kde veľké titulky na celú stranu hlásia: „Bohatším ľuďom sa od júla zvýšia sociálne odvody“. Problém je v tom, že tieto články vyznievajú, ako keby sa ľuďom s nižšími príjmami odvody nezvyšovali, aj keď opak je pravdou. Ľuďom s nižšími príjmami sa zvyšujú odvody skôr, a teda ich to stojí viac.Ak sa totiž zvyšuje priemerná celoštátna mzda (na základe ktorej sa zvyšujú aj maximálne vymeriavacie základy), zvyšujú, resp. valorizujú sa aj mzdy jednotlivcov. U ľudí s príjmom nedosahujúcim maximálny vymeriavací základ je takéto zvýšenie sprevádzané okamžitým zvýšením absolútnej čiastky odvodov, resp. zachovaním percenta odvodov z hrubej mzdy. Avšak u ľudí so mzdou nad maximom vymeriavacieho základu ostáva aj pri zvýšení ich mzdy absolútna čiastka odvodov zachovaná, resp. klesá percentuálna výška odvodov z hrubej mzdy. K zvýšeniu odvodov dôjde až po zvýšení maximálnych vymeriavacích základov na sociálne poistenie k 1. júlu, resp. maximálneho vymeriavacieho základu na zdravotné poistenie k 1. januáru.Napríklad, keď nejaká spoločnosť zvyšuje mzdy k 1. januáru o 6 %, tak u ľudí so štandardnými príjmami dochádza okamžite k 6 %-mu zvýšeniu čiastky odvádzanej do poistných fondov. Naproti tomu ľudia so mzdou nad úroveň maximálneho vymeriavacieho základu si môžu ešte 6 mesiacov užívať „prázdniny“ z primeraného zvýšenia sociálnych odvodov. Ak predpokladáme rovnomerné zvyšovanie miezd v priebehu celého roka, potom u ľudí so mzdou nad maximom vymeriavacieho základu možno hovoriť o odpustení pomerného zvyšovania odvodov za 12, resp. 11 mesiacov.Tejto výhode v priebehu prevažnej väčšiny roka však médiá nevenujú nijakú pozornosť. O to viac píšu o tom, keď raz za rok zvyšovanie miery odvodov u ľudí s najvyššími príjmami skokom dosiahne postupne nazbieranú úroveň zvyšovania odvodov ľudí s nižšími príjmami.