Štatistický úrad nedávno zverejnil priemernú mzdu za 3. štvrťrok 2005 – 16 816 Sk.
Spoločnosť Trexima -- spracovávajúca podrobnejšie štatistické ukazovatele pre ministerstvo práce -- zase hodinový priemer (115,73 Sk/hod.), medián (92,55 Sk/hod.), ako aj 1. a 9. decil (54,15 resp. 190,39 Sk/hod.).
Keďže Trexima zisťuje tieto úrovne odlišnou metodikou, len z vybraného štatistického súboru, nie je účelné ich prepočítavať násobením počtom hodín na mesačné hodnoty, ale skôr využiť pomer uvádzaných hodnôt. Navyše, nakoľko údaje z Treximy nevykazujú rozdiely medzi štvrťrokmi ako údaje zo štatistického úradu (4. štvrťrok je výrazne vyšší), dá sa usudzovať, že jej údaje sú od začiatku roka.
Z údajov za jednotlivé štvrťroky 2005 od štatistického úradu sa dá (s malou nepresnosťou vypočítať), že priemerná mzda za obdobie prvých 3 štvrťrokov 2005 je 16 525 Sk/mes.
Pomer medzi mediánom a priemerom podľa Treximy je zase 80,0 %.
Mzda priemerného zamestnanca, t.j. takého od ktorého má 50 % zamestnancov v SR nižší príjem a 50 % vyšší, tak približne môže byť 13 215 Sk/mes. (16 525 * 0,8). Rozdiel je 3 310 Sk/mes.
Ak rovnakým postupom vypočítame tieto údaje za obdobie prvých 3 štvrťrokov 2004, dostaneme priemernú mzdu 15 104 Sk/mes. a medián 12 342 Sk/mes. (pomer medzi mediánom a priemerom ... 81,7 %)
Kým priemerná mzda vzrástla za posledných 12 mesiacov o 9,4 %, medián o 7,1 %. Po odčítaní (priemerného) rastu cien, ide o reálne nárasty 6,8 % priemernej mzdy a 4,4 % mediánu.
Rozdiely sú výraznejšie pri sledovaní za dlhšie obdobie.
Od roku 1998 do 2004 priemerná mzda podľa štatistického úradu zaznamenala reálny pokles 0,5 %. (To je to číslo, o ktoré sa chcel staviť Fico, zle si však spočítal počet rokov, povedal 7, čo Dzurinda šikovne využil a na základe údajov za roky 1998 až 2005 – aj keď definitívne ešte nezverejnených, v tom čase ani nedovŕšených – tvrdením, že ide o nárast vyhral stávku).
Ak predpokladáme rovnaký percentuálny nárast za celý rok 2005 ku 2004 ako za prvé 3 štvrťroky týchto rokov, reálna hodnota priemernej mzdy za obdobie 1998 až 2005 vzrastie o 6,3 %. (-0,5%+6,8%)
Pre porovnanie, obdobné údaje ohľadom mzdy priemerného zamestnanca sú nasledovné.
Od roku 1998 do 2004 reálna hodnota mediánu mesačných miezd poklesla o 10,1 % (pomer medzi mediánom a priemerom v roku 1998 ... 89,8 %). Môžeme teda očakávať, že reálna hodnota mediánu za obdobie 1998 až 2005 vykáže pokles o 5,6 % (-10,1%+4,4%).
V ešte výraznejšie záporných číslach sa pohybujú údaje reprezentujúce človeka od ktorého má 90 % zamestnancov na Slovensku vyšší príjem (a 10 % nižší). Od roku 1998 do 2004 reálna hodnota 1. decilu klesla o 16,7 % (pomer medzi 1. decilom a priemerom v roku 1998 ... 55,7 %, v roku 2005 ... 46,8 %). Reálny pokles hodnoty 1. decilu za obdobie 1998 až 2005 tak môžeme odhadovať na 12,8 % (-16,7%+nárast za 2005 ... 3,9%).
Tendenciu priaznivejšieho vývoja u vyšších miezd potvrdzuje vývoj 9. decilu. Od roku 1998 do 2004 reálna hodnota 9. decilu vzrástla o 9,3 % (pomer medzi 9. decilom a priemerom v roku 1998 ... 151,9 %, v roku 2005 ... 164,5 %). Reálny nárast hodnoty 9. decilu za obdobie 1998 až 2005 teda zrejme bude 12,8 % (9,3%+nárast za 2005 ... 6,6%).
V súvislosti so stávkou Dzurindu s Ficom môžeme povedať, že najnovšie údaje potvrdzujú, že reálna hodnota priemernej mzdy za 7 (kalendárnych) rokov Dzurindovej vlády jednoznačne vzrástla.
Na druhej strane však možno usudzovať, že reálna hodnota mzdy väčšiny pracujúcich na Slovensku (s príjmom na úrovni okolo mediánu a nižšie) za to isté obdobie klesla, a to v rozsahu o 5 až 13 % (t.j. pokles ročnej mzdy o 2/3 až jeden a pol mesačnej mzdy, nakoľko 1 mes. = 8,3 % z ročného príjmu).
Títo ľudia vôbec neprofitujú z rastu celkovej priemernej mzdy, práve naopak - znamená to pre nich, že popri zvýšení ich absolútnej chudoby, sa ešte výraznejšie zvýšila ich relatívna chudoba (tiež veľmi dôležitý ukazovateľ najmä z psychického hľadiska).
Väčšina ľudí môže byť preto právom nespokojná so mzdovým vývojom na Slovensku. Neberúc do úvahy ani porovnanie napr. s Českou republikou, kde medián reálnych miezd za 7 ročné obdobie 1998 až 2005 vzrástol o 28 %, 1. decil o 23,5 %, priemer o 34,6% a 9. decil o 36,4 % (t.j. prilepšenie ročnej mzdy o 2,8 až 4,4 mesačnej mzdy).
Zodpovední by mali byť preto veľmi opatrní pri prezentovaní pozitívneho vývoja priemernej mzdy na Slovensku. Väčšina ľudí totiž pociťuje na vlastnej koži už nemalý počet rokov presne opačnú tendenciu. Ich presviedčanie o opaku môže vyvolať s najväčšou pravdepodobnosťou len hnev a ešte väčší odpor. Účinnejšie by asi bolo sa radovým občanom za vývoj miezd ospravedlniť.
Nakoľko je niečo také od politikov sotva možné očakávať, je treba považovať výsledky predvolebných prieskumov za dôveryhodnejšie než sa ukázali pred 4 rokmi.
