Týka sa to napríklad tých, čo majú manželku na materskej, resp. inak nie zamestnanú, a na jej meno uzatvorené stavebné sporenie. (Samozrejme, že to platí aj v opačnom garde, kvôli zjednodušeniu však budem uvádzať len ten častejší a aj môj osobný prípad uplatnenia odpočítateľnej položky na manželku.)
Kým pred daňovou reformou na uplatnenie odpočítateľnej položky stačilo uviesť, že príjem manželky nepresahuje určitú výšku a mohla sa uplatniť stanovená čiastka odpočítateľnej položky, podľa nového je potrebné vyčísliť všetky príjmy, o ktorých zákon (§ 11 ods. 1 bod b. Zákona o dani z príjmu) neuvádza, že sa pre tento účel do príjmu manželky nezapočítavajú (čiže aj príjmy, ktoré sú vo všeobecnosti od dane oslobodené, resp. také, ktoré sa do daňového základu nezapočítavajú - napr. štátna prémia stavebného sporenia).
Maximálna odpočítateľná položka na manželku sa potom musí znížiť o sumu týchto príjmov a daň sa primerane zvýši.
Výška štátnej prémie za jeden rok je 2 500 Sk, zníženie odpočítateľnej položky o túto čiastku znamená o 475 Sk vyššiu daň.
Ten kto vložil peniaze na stavebné sporenie v roku 2004 v druhom polroku a v roku 2005 v prvom polroku, dostal v roku 2005 štátnu prémiu za rok 2004 aj 2005. Jej priznanie potom znamená o 950 Sk vyššiu daň.
Hoci takéto zvyšovanie dane nemá veľkú logiku, zákon to stanovuje.
Keď som sa však ešte na začiatku informoval, či sa štátna prémia stavebného sporenia započítava do príjmu manželky, dostal som aj takúto odpoveď: „Mala by sa. Ale nikto to nerobí.“
Takže teraz neviem či toto zvýšenie dane nie je len privilégiom niekoľkých jedincov, ktorí to s poctivosťou občas preháňajú.
