Sľuby a skutky pani ministerky

Denník Pravda už 10.2.2006 uviedol: „Radičová navrhuje aj zaviesť minimálny dôchodok na úrovni životného minima, na ktorý by mal nárok každý, bez ohľadu na príjem ostatných členov rodiny“ (Radičová chce zvýšiť 80-tisíc penzií)O niekoľko dní na to článok podpísaný samotnou ministerkou uvádzal:„... a preto navrhujem dva kroky. Po prvé posilniť nízke penzie zavedením minimálneho dôchodku, ktorý zvýši penzie približne 80-tisíc dôchodcom.“Aj so zhodnotením a upresnením:„Schválením novely zákona, ktorú navrhujem, sa celková výška dôchodkov dostáva na úplne inú kvalitatívnu úroveň. Minimálny dôchodok by po 25 odpracovaných rokoch a pri príjme zodpovedajúcom minimálnej mzde, nemal od augusta 2006 klesnúť pod 5 170 korún.“(Navrhované zmeny by prilepšili všetkým dôchodcom - Pravda 23.2.2006)V tom čase už bol na stránke MPSVaR zverejnený návrh novely, ktorý tieto tvrdenia vôbec nepotvrdzoval. Návrh sa však kvôli predčasným voľbám musel pripravovať rýchlo, preto sa mohlo predpokladať, že sa bude dopracovávať aj po jeho uvedení do pripomienkového konania - a tak slová ministerky nezneli nedôveryhodne.Podozrivé však bolo to, že o upravenom znení návrhu nevedel ani nikto z opozičných poslancov. Napríklad aj pod spomínaným článkom Ivety Radičovej v Pravde bol uverejnený článok poslanca NR SR za Smer – SD Róberta Madeja, ktorý evidentne reagoval na návrh novely v zverejnenom znení: „Materiál z dielne ministerstva práce totiž nerieši viaceré zásadné problémy dôchodkového systému u starodôchodcov, nezavádza minimálny dôchodok ... „ (buď sa vyjadrovali k rôznym návrhom, alebo jeden z nich zavádzal).Aj v diskusných reláciách a článkoch médií sa požiadavka zavedenia minimálneho dôchodku uvádzala ako podmienka, resp. požiadavka opozície na doplnenie. Ešte 1. apríla v sobotňajšej (poludňajšej diskusnej) relácii SRo poslankyňa Navrátilová vecne a výstižne kritizovala riešenie najnižších dôchodkov v zverejnenom návrhu novely zákona (na dávku v hmotnej núdzi nevzniká nárok ani pri mimoriadne nízkych dôchodkoch ak dôchodca žije v manželstve a partner dostáva aspoň minimálnu mzdu, priemerný starobný či invalidný dôchodok, alebo si manželia, či samotný dôchodca pri nižšom príjme privyrábajú; navyše systém je administratívne ohromne prácny a je nedôstojné pre ľudí, ktorí celý život pracovali absolvovať s tým súvisiace procedúry). Pani ministerka reagovala, že nedostatky odstraňuje pozmeňujúci návrh ministerstva (načo p. Navrátilová len podotkla, že ten návrh ešte nevidela).Od toho času však hlasy opozície na zavedenie minimálneho dôchodku utíchli. Verejnosť mohla predpokladať, že ministerka pozmeňujúci návrh na ozajstné zavedenie minimálneho dôchodku opozičným poslancom predložila a tak nebude problém s jeho schválením.Jednoznačné schválenie zákona v parlamente koalíciou, ex-koalíciou aj opozíciou tomu tiež nasvedčovalo.Ilúzie sa však rozplynuli po zverejnení schválenej novely Národnou radou. Tá totiž nehovorí nič o minimálnom dôchodku, či zmene výpočtu najnižších dôchodkov. Ani o prípadnom alternatívnom riešení – zavedení minimálneho príjmu fyzickej osoby (bez zahŕňania spoločne posudzovaných osôb a) bez započítavania drobných a nepravidelných príjmov.Novela hovorí len (§ 13 zákona č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi):„Odseky 3 až 6 sa nepoužijú, ak občan v hmotnej núdzi alebo niektorá z fyzických osôb, ktoré sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzujú, je poberateľom starobného dôchodku; to platí aj ...“.Spomínané odseky na nepoužitie sú tieto:„(3) Občan v hmotnej núdzi a fyzické osoby, ktoré sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzujú, majú nárok na príspevok na bývanie, ak občan v hmotnej núdzi alebo niektorá z fyzických osôb, ktorá sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzuje podľa § 4 a) je vlastníkom bytu, vlastníkom rodinného domu, nájomcom bytu alebo nájomcom rodinného domu alebo nájomcom obytnej miestnosti v zariadení určenom na trvalé bývanie 25b) ab) uhrádza náklady spojené s bývaním a predloží doklad o zaplatení týchto nákladov za predchádzajúcich šesť po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov alebo preukáže uznanie dlhu a dohodu o splátkach v prípade, že má nedoplatky spojené s úhradou nákladov spojených s bývaním.(4) Príspevok na bývanie patrí len jednému občanovi v hmotnej núdzi a fyzickým osobám, ktoré sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzujú, a patrí len na jednu adresu.(5) Podmienky nároku na príspevok na bývanie sa prehodnocujú raz za šesť po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov.(6) Nárok na príspevok na bývanie zaniká, ak úrad alebo obec zistí, že občan v hmotnej núdzi nespláca uznaný dlh uvedený v odseku 3 písm. b). „Žiadna zmena v § 5:„(2) Pri posudzovaní hmotnej núdze, zabezpečení základných životných podmienok a pomoci v hmotnej núdzi sa na účely zisťovania príjmu započítavajú a) u posudzovaného občana jeho príjem a príjem jeho manžela (manželky), ...“a dokonca ani v § 19:„Po uplynutí dvoch rokov od vzniku nároku na dávku a na príspevky nárok na príspevky zaniká okrem príspevku na zdravotnú starostlivosť, ochranného príspevku a aktivačného príspevku podľa § 12 ods. 9 a 10.“Zjednodušene povedané, posunutie „celkovej výšky dôchodkov na úplne inú kvalitatívnu úroveň“ spočíva v tom, že nárok na plnú výšku dávky v hmotnej núdzi (presnejšie povedané na rozdiel medzi plnou výškou dávky v hmotnej núdzi a započítavaným príjmom spoločne posudzovaných osôb) budú môcť mať aj „bezdomovci“ a neplatiči. Samozrejme „bezdomovci“ v širšom zmysle slova, t.j. nie len tí, čo nemajú kde bývať, ale aj tí čo bývajú v cudzom (lepší je asi názov „nedomovci“; najväčšou skupinou ľudí, ktorých táto zmena pozitívne ovplyvní budú asi tí dôchodcovia, ktorí z rôznych dôvodov prepísali svoje domy na deti).Ďalšie súvisiace časti novely sú ešte menej prínosné (doplnenie odseku 8):„(8) Občanovi v hmotnej núdzi a fyzickým osobám, ktoré sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzujú, a na ktorých sa nevzťahuje odsek 7, nepatrí príspevok na bývanie, ak bývajú spolu na jednej adrese s občanom alebo fyzickými osobami, ktorým sa priznal príspevok na bývanie podľa odsekov 1, 2 a 7.“Podľa mňa, táto časť hovorí o „znovuzavedení“ toho, čo sa nemá uplatňovať - § 13 odsek 4 - že príspevok na bývanie patrí len na jednu adresu (aj keď tam žijú dve rodiny v hmotnej núdzi; s výnimkou ak by žili dvaja dôchodcovia - nemanželia na jednej adrese).Doplnený § 33f zase blahosklonne (v niektorých prípadoch) na 1 rok umožňuje takéto vyplácanie dôchodcovi aj inej rodine/osobe v hmotnej núdzi na jednu adresu.Mimochodom, napriek tomu, že podľa novely sa u dôchodcov nemá použiť zásada „Príspevok na bývanie patrí len jednému občanovi v hmotnej núdzi a fyzickým osobám, ktoré sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzujú“, výpočty ministerstva práce vyvracajú, že by dôchodcom (-manželom) mal patriť obom - každému v stanovenej výške - ako je to napr. pri ochrannom príspevku. Aj keď znenie to bude sporné, pretože sa od znenia pri ochrannom príspevku prakticky nelíši (takže nakoniec možno niečo dôchodcom prizná - nezávisle od zámeru poslancov a ministerstva - Ústavný súd?).O nesúlade ministerkinych slov so skutočnosťou (zvyšovanie 80 tisíc najnižších dôchodkov) svedčí aj Doložka finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov (zverejnená NRSR spolu s návrhom zákona):„Štatistické údaje o poberateľoch starobného dôchodku neumožňujú presne odhadnúť počet poberateľov starobného dôchodku, ktorí sa navrhovanou zmenou právnej úpravy poskytovania príspevku na bývanie dostanú do systému pomoci v hmotnej núdzi. Za predpokladu zvýšenia súčasného počtu poberateľov starobného dôchodku riešených v systéme pomoci v hmotnej núdzi o 5 000 až 8 000 poberateľov odhaduje sa zvýšenie čerpania finančných prostriedkov o 100 až 150 mil. Sk ročne (8 – 12 mil. Sk mesačne). Ide o maximálny odhad.“Ministerkou spomínaných 80 tisíc dôchodcov sú (pravdepodobne) všetci dôchodcovia, ktorí majú starobný dôchodok do 6 000 Sk/mes. a nepoberajú k tomu iný dôchodok. Väčšina týchto dôchodcov však žije v manželstve (pretože vdovy a vdovci spravidla poberajú aj vdovský/vdovecký dôchodok). A tak keď dôchodok partnera je trochu vyšší, tak dávka v hmotnej núdzi neprichádza do úvahy. Pri súčasnom rozložení výšky dôchodkov a náhodnom priradení dvojíc je napr. pravdepodobnosť, že u týchto ľudí vznikne nárok na plnú výšku príspevku na bývanie len asi 17 %. To znamená, že keby všetkých 80 tisíc dôchodcov žilo v manželstve, tak len 13 300 z nich dostane dávku 2 150 Sk/mes. (dvaja jednu dávku). Ak „nedomovcom“ (kto nevlastní dom ani byt) je každý štvrtý dôchodca, potom zmena zákona takto prilepší 3 330 dôchodcom, t.j. 1 660 dvojiciam. Treba však uznať, že pravdepodobnosť na vznik nároku na dávku je vyšší u jednotlivcov (slobodní, vdovy a vdovci bez vdovských/eckých dôchodkov). Na druhej strane, ak je ešte partner zamestnaný, pravdepodobnosť je takmer nulová (ak však nezamestnaný, tak naopak vysoká).Takže odhad 5 000 až 8 000 poberateľov (na ktorých novela bude mať vplyv) je zrejme reálny. Zaiste menej to bude teraz a viac v roku 2009 (doložka sa zaoberá rokmi 2005 - 2009), lebo nízke dôchodky produkuje najmä nový dôchodkový systém. (Kým koncom roku 2003 malo menej než 2500 ľudí sólo starobný dôchodok pod úrovňou súčasných 3 000 Sk/mes., v súčasnosti má cca 3000 ľudí sólo starobný dôchodok pod 2 500 Sk/mes. - podľa údajov na www MPSVaR).Udalosti okolo novelizácie zákona o sociálnom poistení sú skutočne poučné.Pani ministerka si naozaj zasluhuje uznanie za to, akého slona dokázala nafúknuť z nepatrného komára. Napriek kritickej strate podpory vládnej strany v parlamente, dokázala presadiť pre stranu veľmi priaznivý nárast nadpriemerných dôchodkov, a to za situácie, keď „nie sú peniaze“ na odstránenie tak očividne nespravodlivých ustanovení znižujúcich podpriemerné dôchodky ako napr. stanovenie miery „celoživotnej zásluhovosti“ z piatich najhorších rokov.Navyše aj poukázala na to, že obhajoba obyčajných ľudí opozíciou končí niekoľko dní pred hlasovaním. Zástupcovia opozície sa totiž buď nechali opiť rožkom (z komára nafúknutým minimálnym dôchodkom; J.Burian: „...ďalší pozmeňovací návrh ktorý ... rieši minimálny dôchodok sťahujem, vzhľadom k tomu, že si myslím ... že je ... lepšie riešený v návrhu“ ... zápis NRSR 21.4.2006 9:45 – ? mohol niekto vymyslieť ešte horší návrh?), alebo uplatnili nakoniec iné kritériá ako záujem ľudí, ktorých verbálna obhajoba je ich hlavnou agendou.