V článku Slováci robia dlho a ešte dlhšie budú sa uvádza: Odborári na Slovensku navrhujú, aby sa na Slovensku pracovný čas obmedzil na 48 hodín týždenne. Zákonník práce povoľuje o dve a pol hodiny viac, z čoho je 42,5 hodiny čistý pracovný čas a osem hodín nadčasy.
Maximálny pracovný čas 42,5 hodín/týž. (bez nadčasov) bol platný pred štyrmi rokmi, pričom nešlo o čistý pracovný čas, ale o pracovný čas vrátane prestávok.
V súčasnosti je maximálny pracovný čas (v pretržitej, jednozmennej prevádzke bez procesov s rizikom chemickej karcinogenity) 40 hodín/týž. S prácou nadčas je maximálny pracovný čas 48 hodín/týž.
Avšak, to platí v rámci jedného pracovného pomeru. Pri viacerých pracovných pomeroch je súhrnný pracovný čas človeka neobmedzený (obmedzený len dĺžkou týždňa).
Požiadavka slovenských odborárov – mimochodom aj viacerých krajín Európskej únie (ktoré ale popri slovenských odborároch asi nie sú hodné zmienky) – je uzákonenie maximálne 48 hod./týž. pracovného času v súhrne zo všetkých pracovných vzťahov.
S realitou zjavne priečiacou sa je aj ďalšia veta tohto článku (týkajúca sa manažérov na Slovensku ): „Za posledných päť rokov sa ich hrubá hodinová mzda zvýšila o tretinu na vyše tristo korún, pracujú pritom v priemere o tri hodiny menej.“
Nižší pracovný čas v súčasnosti oproti obdobiu spred piatich rokov mohol byť vykázaný tým, že pred piatimi rokmi sa pracovný čas evidoval (počítal) aj s prestávkami.
Správnejšie znenie citovanej vety by mohlo byť: Za posledných päť rokov sa ich hrubá hodinová mzda zvýšila o tretinu na vyše tristo korún, pričom však nárast o 6,25 %-ho bodu je vykázaný len administratívnym opatrením nezapočítavania prestávok do plateného pracovného času po roku 2001.
