Dôchodková reforma spôsobila tri veľké deformácie:
1. Ľudia s vysokými príjmami v období zamestnania majú podstatne nižšie dôchodky ak do dôchodku odišli do roku 2003 a nie neskôr (najmedializovanejšia deformácia).
2. Tí (s vysokými príjmami v období zamestnania), čo do dôchodku odišli po roku 2003, majú až neprimerane a neopodstatniteľne vysoké dôchodky (najmenej medializovaná deformácia) - viac tu.
3. Ľudia s nízkymi príjmami v období zamestnania majú podstatne nižšie a neprimerane nízke dôchodky ak do dôchodku odišli po roku 2003 a nie skôr (najvážnejšia deformácia) - viac tu.
Príčiny týchto deformácií.
1. Nízke nadpriemerné starodôchodky (v porovnaní s novodôchodkami)
A. Sú spôsobené predovšetkým zanedbaním priebežnej aktualizácie dôchodkového systému v rokoch 2003, 2002 a už i skorších rokoch.
Do výpočtu dôchodkov sa v plnej výške započítaval len príjem do 2 500 Sk/mes., z pásma nad 2 500 do 6 000 sa započítavala jedna tretina, z nasledujúceho pásma do 10 000 Sk/mes. len desatina a z vyššej čiastky už nič ako v roku 1988 - kedy priemerná celoštátna mzda dosahovala 3 020 Kčs, tak aj v roku 2003 - kedy priemerná celoštátna mzda bola už 14 365 Sk.
B. Príčinou týchto obrovských rozdielov sú aj neprimerane vysoké nadpriemerné novodôchodky.
2. Neprimerane vysoké nadpriemerné novodôchodky (vzhľadom na opodstatnenosť z princípu celoživotnej finančnej zásluhovosti).
Sú spôsobené uplatnením niektorých takých zásad v novom dôchodkovom systéme, ktoré zvýhodňujú ľudí s nadpriemernými zárobkami až nad mieru (z ich pohľadu beztak mimoriadne výhodného) princípu celoživotnej finančnej zásluhovosti, najmä:
A. Započítanie doby štúdia (od ukončenia povinnej školskej dochádzky) na takej úrovni, ako sa (v priemere) započítavajú roky zamestnania, t.j. ako keby počas nich každý platil odvody v takej výške, ako jeho zamestnávateľ a aj on sám odvádzali za posledných cca 20 rokov zamestnania (aj keď v skutočnosti nikto neplatil nič). Táto zásada najviac zvýhodňuje ľudí s najdlhším absolvovaným štúdiom, čo silno koreluje so skupinou ľudí s vysokými príjmami.
B. Započítanie prvých cca 20 rokov zamestnania na úrovni platenia odvodov za posledných cca 20 rokov zamestnania - čo zvýhodňuje (nad princíp celoživotnej zásluhovosti) ľudí s postupnou kariérou, čo opäť predstavuje ľudí, ktorí do dôchodku odchádzajú s vysokým príjmom.
Navyše u tých, ktorí pracovali aj niekoľko rokov po dovŕšení dôchodkového veku bez poberania dôchodku, sa toto nadrábanie započítava tak, ako keby ním šetrili sociálnej poisťovni za celý čas od dovŕšenia dôchodkového veku (teda aj nemálo rokov pred rokom 2004) dôchodok vo výške vypočítanej už podľa nového systému (t.j. nepomerne vyššej čiastke než sa dôchodky v skutočnosti v týchto rokoch vyplácali a samozrejme vypočítané so všetkými neprimeranými zvýhodneniami zavedenými po roku 2003).
3. Neprijateľne nízke podpriemerné novodôchodky sú spôsobené:
A. Príčinou sú už aj všetky hore uvedené zásady neprimerene zvýhodňujúce ľudí s nadpriemernými zárobkami, nakoľko parametre nového dôchodkového systému boli nastavené tak, aby priemerná výška priznávaných novodôchodkov a starodôchodkov bola približne rovnaká.
B. Ďalšou seriózne neopodstatniteľnou príčinou je to, že sa zo dňa na deň prešlo zo starého princípu silnej solidarity na nový princíp maximálnej finančnej zásluhovosti so spätnou účinnosťou až niekoľkých desaťročí., t.j. spôsobom, že ľudia proti nízkym dôchodkom z titulu ich nízkeho príjmu sa nemohli nijak brániť, keďže v čase, v ktorom sa o výške týchto príjmov rozhodovalo (napr. možnosťou prejsť na lukratívnejšie zamestnanie) plne platilo, že výška príjmu sa do výšky dôchodkov započítava len v minimálnej miere.
(Táto zásada je asi tak neprijateľná, ako keby po namontovaní meračov tepla by na základe z toho získaných údajov boli ľuďom vystavené státisícové nedoplatky a preplatky za obdobia viac než desať rokov dozadu.)
Návrh ministerstva (zverejnený na stránke MPSVaR) rieši len problém prvej skupiny dodatočným zvýšením nadpriemerných starodôchodkov.
Podľa vyjadrení pani ministerky je navrhnuté aj riešenie tretej skupiny – nízkych podpriemerných novodôchodkov – zavedením minimálneho dôchodku na úrovni životného minima, resp. 6 000 Sk; zverejnený návrh však o tom nehovorí.
Pôvodne pani ministerka avizovala riešenie všetkých problémov takým spôsobom, že započítavať sa nebude len príjem za posledných cca 20 rokov, ale za celé obdobie zamestnania.
To by skutočne úplne odstránilo zvýhodnenie ľudí s vysokými príjmami z titulu vyššej príjmovej úrovne v pokročilejšom štádiu (druhej polovici) pracovnej kariéry (2.B).
Zároveň by sa tým do určitej miery kompenzovalo aj neprimerané zvýhodnenie ľudí s vyšším vzdelaním (z titulu započítavania štúdia na úrovni zamestnania - 2A), keďže v rokoch socialistického režimu (ktoré by sa týmto opatrením pridali) boli mzdovo znevýhodňované povolania vyžadujúce vyššie vzdelanie na úkor robotníckych profesií.
Ministerstvo dokonca údajne uvažovalo aj so samotným vypustením započítavania doby štúdia do výpočtu dôchodkov takým spôsobom ako doteraz.
Ani týmito – nakoniec nenavrhnutými – opatreniami by sa však neriešil problém okamžitého prechodu z pôvodného silne solidárneho systému na veľmi silne (finančne) zásluhovostný systém s uplatnením nového princípu spätne na niekoľko desaťročí dozadu.
Navyše, by sa pridali nové problémy vyplývajúce z deformácií socialistickým režimom a v neposlednom rade aj technický problém nedostupnosti mnohých údajov za najstaršie obdobia.
Komplexnejším, účinnejším a menej náročnejším riešením by bolo odstránenie uvedených príčin deformácií.
- Zrušiť by sa malo započítavanie doby štúdia do doby poistenia (a ak nie celkom zrušiť, tak započítavanie by malo byť max. na úrovni mzdového bodu 0,3) a alikvotne tomu zvýšiť dôchodkovú hodnotu, aby dôchodky týmto v priemere neklesli.
- U tých, ktorí pracovali aj niekoľko rokov po dovŕšení dôchodkového veku bez poberania dôchodku, by sa toto nadrábanie malo zohľadňovať len tak, že ním šetrili sociálnej poisťovni taký dôchodok, aký sa v danej chvíli skutočne priznával.
- Princíp plnej finančnej zásluhovosti je opodstatnený len pre roky po zavedení (a oznámení) dôchodkovej reformy (po r. 2003). Výpočet dôchodkov za dovtedajšie roky by mal obsahovať prvok solidarity, v obdobnej miere aká platila (pre dôchodky priznávané) v týchto rokoch.
Keďže (socialistickým režimom) podstatne menej zdeformované a dostupnejšie sú údaje za neskoršie roky, vyhovujúce by bolo uplatniť systém 100%-ej solidarity za prvých niekoľko rokov a princíp 100%-ej zásluhovosti za zvyšok rokov.
Ak by sa zachoval doterajší prelomový rok 1984, potom by sa od nástupu do zamestnania do roku 1983 uplatnil len princíp solidarity, kým od roku 1984 len princíp (finančnej) zásluhovosti.
Celkovo by tieto dva princípy boli vyvážené. Zachovaná by plne ostala najväčšia výhoda princípu (finančnej) zásluhovosti - motivácia platiť odvody.
Vzorec pre výpočet dôchodku by potom vyzeral: 1 * Rdo83 * ADH + POMB * Rod84 * ADH
Rdo83 ... počet rokov zamestnania do roku 1983
Rod84 ... počet rokov zamestnania od roku 1984
POMB ... priemerný osobný mzdový bod od r. 1984
ADH ... aktuálna dôchodková hodnota (povýšená z dôvodu nezapočítavania doby štúdia)
Čo sa druhého (na samom začiatku) uvedeného príkladu týka, tak zrušenie platenia dôchodkového poistenia štátom za osoby starajúce sa blízku osobu (napr. o bezvládneho príbuzného, postihnutého člena rodiny) v roku 2001 (za prvej Dzurindovej vlády a ministra Magvašiho) spôsobilo (tiež) nie jeden ale niekoľko problémov.
Pre mnohých z tých, ktorých sa toto odobratie týkalo, sa po tomto jedinou možnosťou na splnenie podmienok pre priznanie dôchodku stalo platiť si dôchodkové poistenie z vlastného - v tom čase cca 1 150 Sk mesačne.
K 1.1.2004, t.j. po zaplatení cca 40 000 Sk sa zavedením nového dôchodkového systému bez akejkoľvek náhrady zase zrušili niektoré dôchodkové nároky (napr. pomerný starobný dôchodok k 60 rokom veku tých žien, ktoré dôchodkový vek dovŕšili už pred 1.1.2004 ale im nevznikol nárok na dôchodok, lebo nemali 25 rokov zamestnania).
Pre tých, čo platili poistenie na splnenie práve takto zrušených nárokov to znamenalo, že prišli nielen o „prisľúbený“ dôchodok ale aj úspory, ktoré použili na platenie dôchodkového poistenia, keďže poistné žiadať späť nemožno a jeho platenie mohlo takto úplne stratiť význam.
Parlament síce od 1.1.2005 (namiesto prinavrátenia zrušených nárokov) doplnil jeden nový dôchodkový nárok (dovtedy veľmi pravdepodobne pretrvávala protiústavná situácia - ženy narodené v určitých rokoch potrebovali na vznik nároku na aspoň nejaký dôchodok 25 rokov dôchodkového poistenia, kým muži tých istých ročníkov len 10), v porovnaní so zrušenými však tento nárok prichádza do úvahy jednak neskôr a navyše výška dôchodku z tohto nároku môže prakticky sotva dosahovať polovicu zrušeného nároku a pre jeho priznanie popísané platby tiež nemali význam.
V tomto prípade sa teda popri opätovnom zavedení platenia dôchodkového poistenia za osoby starajúce o odkázaných príbuzných žiada komplexná náprava spočívajúca v:
- Dodatočnom doplatení dôchodkového poistenia tým osobám, ktorým platenie bolo zrušené, pričom tomu kto pokračoval v platení z vlastného by malo byť ponúknuté vrátenie peňazí.
- Dodatočnom priznaní neopodstatnene zrušených dôchodkových nárokov.
