Serióznym kandidátom na popredné miesto v takomto rebríčku by mohol byť článok z časopisu .týždeň s názvom Stavme sa, že ...
Autor v ňom chcel popísať aj praktický dopad rastu reálnych miezd. Akosi si však pomýlil nárast miezd s poklesom cien (alebo to nejako ináč prekombinoval), takže nakoniec opísal skutočne ťažko predstaviteľnú situáciu (uvádzam aj s kontextom): ...
Robert Fico povedal, že za sedem rokov Dzurindovej vlády klesli reálne mzdy o 0,6 percenta. Premiér kontroval, že reálne mzdy, teda platy očistené od vplyvu zvyšovania cien, sa zvýšili. Premiér mal pravdu, za sto korún dnes občan nakúpi viac ako pred siedmimi rokmi. Nie oveľa, ale aj 4 koruny a 50 halierov sú peniaze.
Článku v Katolíckych novinách sa zase nie veľmi žiaduco dotkla trochu prekvapivá zhoda udalostí.
Náboženský týždenník sa samozrejme nevyjadruje často k politickej, ekonomickej a sociálnej situácii, ale po dlhšom čase to skúsil. Redaktorka v úvode glosy vyjadrila svoj skôr skeptický postoj k aktuálnym správam o zhoršovaní sa finančnej situácie ľudí na Slovensku slovami:
Do rannej polhodinky ... sa zmestila aj krátka kázeň – tentoraz o chudobe. „Viedol som do nemocnice starého páterka,“ načiera kňaz do života po príklad. „Už nechodí, nečíta, zato veľa počúva rádio. O zlej sociálnej situácii a tak. Keď uvidel na ulici plné smetné koše a ich obsah, spýtal sa ma: ‚Aká chudoba?’“
Autorka článku pochopiteľne nemohla vedieť, že už doslova o niekoľko hodín prídu samotní biskupi vo svojom vyjadrení k sociálno-ekonomickej situácii s oveľa racionálnejším objasnením záhady plných odpadkových košov: kým chudobní chudobnejú, bohatí sa stávajú bohatšími.
Ďalšou kategóriou kandidátov na umiestnenie v rebríčku by mohli byť prípady, keď sa malou zmenou povedaného zmení dosť podstatne jeho obsah.
Napr. každému zainteresovanému v dôchodkovej reforme je jasné, že princíp zásluhovosti bol zavedený takým spôsobom, že zhruba v rovnakej výške (v porovnaní s pôvodným systémom) sa priznávajú priemerné dôchodky, nadpriemerné sú priznávané vo vyššej čiastke, no a podpriemerné samozrejme v (aj výrazne) nižšej.
Inou skutočnosťou je však to, že dôchodcov, ktorým bol priznaný dôchodok podľa nového systému je v porovnaní s celkovým množstvom zatiaľ naozaj málo.
Za zlú situáciu, na ktorú sa dôchodcovia pravidelne sťažujú, teda dôchodková reforma veľmi nemôže. To politici veľmi radi zdôrazňujú (niekedy aj na odpútanie pozornosti od skutočných nedostatkov dôchodkovej reformy), napr. pán Kaník to vyjadroval slovami, že spomedzi existujúcich dôchodcov sa dôchodok nikomu neznížil. Novinári, ktorým unikne slovo „existujúci“ - či obdobné nie veľmi nápadné vyjadrenie vymedzujúce tých dôchodcov, ktorí odišli do dôchodku ešte pred spustením dôchodkovej reformy - potom takéto slová občas interpretujú tak, že dôchodková reforma dôchodky iba zvyšuje, resp. zachováva na pôvodnej úrovni a nikomu neznižuje. Príkladom môže byť napr. článok v SME s tvrdením:
Koaliční poslanci sa bránili, že nový dôchodkový systém "nikomu nezobral ani halier", pretože nikto nedostal menší dôchodok, ako by mal v starom systéme.
Iným prípadom kategórie malých, ale dosť podstatných nepresností by mohol byť napr. článok v SME:
... presadila ministerka sociálnych vecí Iveta Radičová. Keby jej to včera parlament neschválil, na budúci rok by mohol byť najvyšší možný dôchodok až 19 498 a najnižší 4 274 korún. Najvyšší možný dôchodok tak bude 17 895 a najnižší 5 115 korún...
Chybička krásy je v tom, že chýba informácia o tom, že minimálny dôchodok v uvedenej výške sa vzťahuje akurát na tých, čo majú odpracovaných 40 rokov. Kto má odpracovaných napr. len 20 rokov, vzťahuje sa na neho trošku nižšia - polovičná minimálna čiastka.
Pozorný čitateľ si to samozrejme ľahko domyslí, ale tí povrchnejší môžu dopadnúť tak, ako redaktorka Nočných dialógov, ktorá prerušila a odložila nabok otázku poslucháča začínajúcu sa „Mám dôchodok 3 200 korún ...“ slovami „ale to nie je možné, veď minimálny dôchodok je 4 500 korún“.
V určitom zmysle poľahčujúcu okolnosťou však pre novinárov môže byť skutočnosť, že nielen v bežnej, ale aj odbornej tlači človek natrafí na úsmevu hodné nepresnosti.
Napríklad v jednej odbornej publikácii si autorka nedávno pomýlila percento s percentuálnym bodom v situácii, kde to zďaleka nie je to isté a uviedla, že tým, že Sociálna poisťovňa zráža 1 % z čiastky odvádzanej na osobný dôchodkový účet, si poistenci na dôchodok nesporia odvádzanými 9 %-ami z hrubej mzdy, ale len 8 %-ami.
Prajem každému pekný a veselý záver roka a ešte krajší nový a celý budúci rok.
