Perfektne maskovaná riadiaca činnosť poradcu MF

Na stránke Ministerstva financií sa totiž nachádza viacero údajov, ktoré riadiacu úroveň pozície poradcu ministra skôr vylučujú než by ju potvrdzovali.

Ide o tri kategórie informácií. ( doplnené 12.6.2006 22:45: keďže som bol čitateľom upozornený na to, že funkcia poradcu nebola súčasťou MF, tak som niektoré nasledovné časti ako nerelevantné vyznačil sivou farbou )

1. Názov pozície.
Všade (napr. aj v profesijnom životopise samotného štátneho tajomníka) sa v názve pozície uvádza len “poradca”.
Je nezvyčajné, aby pozícia s názvom “poradca” bola nadriadená inej pozícii s rovnakým názvom. V prípade riadiacej úrovne by sa žiadal napr. názov “vedúci tímu poradcov” alebo aspoň “hlavný” či “vrchný poradca” atď.

2. Pozícia poradcu sa nenachádza medzi vedúcimi funkciami podľa organizačnej štruktúry MF.
Organizačná štruktúra MF (Článok 4) vymenúva vedúce funkcie na ministerstve, avšak žiadny poradca medzi nimi nie je:
„Vedúcimi zamestnancami na ministerstve sú
a) minister,
b) štátny tajomník a vedúci služobného úradu,
c) generálny riaditeľ sekcie, riaditeľ špecializovanej organizačnej jednotky,
d) riaditeľ odboru (vedúci samostatného oddelenia),
e) vedúci oddelenia.”

3. Pozícii poradcu organizačná štruktúra nepripisuje žiadnu riadiacu činnosť a nazýva ju nie riadiacou ale poradnou, resp. odborno-organizačnou funkciou.
Článok 11:
“Funkcie poradné a odborno-organizačné
(1) Poradca ministra, štátneho tajomníka
Do pôsobnosti poradcu ministra, štátneho tajomníka patrí najmä vykonávať odborné špecializované činnosti strategického a koncepčného charakteru.“


Je zrejmé, že páni z ministerstva doplatili nielen na to, že na papieri nezaznamenali organizačnú štruktúru v jej skutočnej podobe (možno nechceli zverejňovaním toho, že aj poradní zamestnanci potrebujú byť organizovaní do štruktúry nadriadených a podriadených, poukazovať na ich vysoký počet a vyvolávať u ľudí zbytočné predstavy prebujnelej administratívy), ale aj na svoju už chronickú chybu - povrchné formulovanie zákonov.

V tomto prípade tvorcovia zákona nedomysleli, že výkon poradcu ministra (aj bez činnosti riadenia iných poradcov) je zaiste odborne viac náročný, než výkon akejkoľvek nižšej či strednej riadiacej funkcie - ako na ministerstve, tak aj na inom útvare finančného sektoru.

Podobne napr. autori dôchodkového zákona nedomysleli to, že zrušením pomerných starobných dôchodkov tu ostanú ľudia, ktorí dovŕšili dôchodkový vek pred viac ako šiestimi rokmi, o niekoľko rokov prekračujú dĺžku poistenia požadovanú starým zákonom a viac než dvojnásobne dĺžku požadovanú novým zákonom, ale napriek tomu nemajú nárok na žiadny dôchodok ( viac tu - od vety "Čo sa druhého ....")

Alebo si títo ľudia neuvedomili, že päť najlepších rokov na výpočet dôchodku podľa starého zákona (nominálna úroveň mzdy s vylúčením práceneschopnosti) môže byť piatimi silne najhoršími rokmi podľa nového zákona (v porovnaní s celoštátnym priemerom a započítaním úrovne 0,3 za obdobia práceneschopnosti) a tak tisícom ľudí neodôvodnene znížili dôchodky o desiatky percent ( viac tu).


Páni politici si však mysleli, že keď sa nedôslednosť zákona dotkne ich, tak to dokážu nejakým spôsobom obísť.

Z tohto pohľadu je teda veľmi dobré, že im to prezident neumožnil. Pretože napr. ani ľuďom, ktorí pre nepremyslené zrušenie dôchodkových nárokov prišli o dôchodok, nezabezpečí nikto výnimku, ale musia žiť zo sociálnych dávok.
Podobne tí, ktorým sa dôchodok neopodstatnene znížil, nemajú inú možnosť ako žiť za takto značne sťažených podmienok (a kým nezorganizujú niekoľko demonštrácií, či hladoviek, nemajú šancu sa dočkať ani dodatočnej nápravy).

Ťažko je síce veriť tomu, že prezident svoje rozhodnutie o nevymenovaní urobil hlavne kvôli jeho principiálnej vernosti litere zákona.
Dôležitejšiu úlohu tu zrejme zohralo to, že takto to bolo preňho politicky výhodné.

A ani on sa nezastal ľudí najviac postihnutých dôchodkovou reformou.
Aj keď ju chce riešiť podaním na Ústavný súd, dôraz pritom dáva na obranu ľudí s dôchodkami nad 17 tisíc korún (ktorým by podľa niektorých malo byť neprimerané zvýhodnenie pri výpočte výšky dôchodku vyvážené nevalorizovaním ich dôchodku po dobu niekoľkých rokov).


Napriek tomu, možno v najnovších vyjadreniach prezidenta nájsť ešte jednu pozitívnu vec.

Už viackrát upozornil na to, že zúčastniť sa volieb možno aj bez podporenia nejakej politickej strany. A dá sa tak dať nesúhlas lepšie najavo než neúčasťou na voľbách.
Napr. včera (10.6.2006), v Sobotných dialógoch:
“...preto vyzývam občanov, ... aby sa skutočne tak trochu prebrali a uvedomili si, že ich účasť vo voľbách zohrá skutočne vážnu úlohu. Aj v tom prípade ak nesympatizujú s nikým, so žiadnym kandidátom alebo politickou stranou – nech to prejavia vo voľbách, že nie sú spokojní s nikým.”

Pán prezident síce nekonkretizoval ako to môžu občania urobiť, ale jednoznačne prejaviť všeobecnú nespokojnosť s politickými stranami a ich kandidátmi možno len dvoma spôsobmi:
- najjednoduchší a najpriamočiarejší spôsob je odovzdanie prázdnej obálky alebo inak neplatného hlasu,
- sofistikovanejší a efektívnejší spôsob je odovzdanie hlasu niektorej zo strán, ktorá nemá reálnu šancu dosiahnuť päťpercentnú (a najlepšie ani trojpercentnú) hranicu - a tak znížiť percentuálny zisk všetkým pre vládnutie relevantným stranám ( viac tu).

Pravdepodobnejšie je, že pán prezident mal na myslí prvú možnosť, pretože tá druhá by mohla nezanedbateľne sťažiť šancu päť i trojpercentného zisku aj u tej strany, ktorej sám čestne predsedá.

Avšak to, že to nedal najavo, možno považovať za - na Slovensku neobyčajnú - korektnosť.