Nezanedbateľne škodlivú službu modlitbe Otče náš robia archaické slovné výrazy v jej texte. Najneprehliadnuteľnejším je „Otče“.
Je zrejmé, že prirovnanie k otcovi by malo vyjadrovať a vyvolávať predstavu blízkeho, úprimne vrelého a obohacujúceho vzťahu. Avšak predstava človeka oslovujúceho svojho rodiča „otče“ dnes sotva niekomu čosi také pripomenie.
Naopak, vzhľadom na zastaralosť tohto výrazu, nám pripomenie skôr vzťahy prekonané - strnulosť, formálnosť, odstup.
Okrem toho udržiavanie archaizmov v texte modlitby napriek ich neaktuálnosti v bežnom slovníku vyvoláva dojem, že dôležitejší než význam slov je ich forma a vyslovovanie. Nezriedka sa potom stáva, že z modlitby je „Otčenáš“ a celá sa vyslovuje bez skutočného pozastavenia sa nad významom čo len jediného slova - „Otčenášktorýsina....“ - akoby išlo o nejakú mantru.
Kto sa však napriek týmto prekážkam dostane k podstate významu slov modlitby, môže ostať príjemne prekvapený.
Nestretne sa v nej s výpočtom suchých želaní a prostých myšlienok (s čím sa nezriedka potýka tzv. modlitba vlastnými slovami), ale naopak myšlienkami hodnými aj opakovaného zamyslenia, ktoré zároveň podnecujú k hľadaniu odpovedí na životné otázky a formovanie názoru.
Ide vlastne o báseň - takú, že jej základy pochopí aj dieťa, ale presný a plný význam neodhalí ani múdry starec.
Význam jej slov je pritom v nemalej miere formovateľný aj tým čo prežívame, takže napriek svojmu historickému pôvodu nestráca na aktuálnosti - či už hľadiska doby, ktorú žijeme, tak aj z pohľadu práve prežívaných problémamov, radostí a nádejí.
Ostáva mi už len dodať niekoľko myšlienok, úvah a súvisiacich informácií v spojitosti s jednotlivými slovami modlitby Otec náš.
Otec ...
Asi nejestvuje korektnejšia predstava o Bohu než tá, ktorá jeho najdôležitejšiu črtu vidí v (k dokonalosti smerujúcej) limite dobrých otcovských vlastností.
Aj keď je uprednostnenie otca pred matkou v prirovnaní na zváženie, opodstatnením môže byť to, že je príznačnejšie pre otca nechať dieťa v záujme jeho rastu učiť sa aj na vlastných chybách i bolestivých skúsenostiach a popritom naň dohliadať len z ústrania.
... náš, ...
Na rozdiel od ľudskej reality, Boh stojí rovnako za všetkými ľuďmi; aj takými, ktorí sú od seba maximálne vzdialení, či už v priestore, čase, spoločenskej hierarchii alebo vo svojich srdciach.
Boh v súlade so svojím otcovským vzťahom k ľuďom skutočne nikoho neodmieta. Odmietať však môže človek Boha. (Veď každý, kto zle robí, nenávidí svetlo a nejde na svetlo, aby jeho skutky neboli odhalené.)
... ktorý si na nebesiach, ...
Oko nevidelo, ucho nepočulo a ľudská myseľ si nikdy nebeskú dokonalosť ani predstaviť nebola schopná. Predstava Boha je preto možná len v hmlistom obraze. Je dobré, keď sa táto predstava pravidelne oživuje - aby sa obraz nevytratil - ale jeho prílišné vyjasňovanie nutne znamená vzdiaľovanie od skutočnej podstaty. (Teraz vidíme len nejasne, akoby v zrkadle; no potom z tváre do tváre.)
... posväť sa meno tvoje, ...
Ktosi vraj povedal: „Láska prepožičiava svoje meno aj vzťahom s ktorými má spoločné asi toľko, ako kráľ s králikom“. Obdobne platí, že ľudia prepožičiavajú meno Boha aj veciam, bytostiam alebo predstavám, s ktorými v skutočnosti nemá spoločné ani toľko ako kráľ s králikom.
... príď kráľovstvo tvoje, ...
„Kráľovstvo“ - ďalší archaický, resp. rozprávkový výraz. Ale asi neexistuje lepší pojem pre svet, kde trvale dominuje dobro a spravodlivosť, ako „kráľovstvo lásky“. (Aj keď sa v prekladoch iných jazykov uplatnili vyjadrenia novodobejších štátnych zriadení.)
... buď vôľa tvoja ako v nebi, tak i na zemi! ...
Podobne ako v známom príbehu o dvoch Baťovych pracovníkoch prieskumu trhu, ktorí diametrálne odlišne reagovali na tú istú situáciu (je to márne, nikto tu nenosí topánky, vraciame sa domov / je to fantastické, nikto tu ešte nemá topánky, pošlite prvých x kusov), tak odlišne je možné vnímať aj význam tejto vety.
1. Ak v konkrétnej situácii stotožníme s Božou vôľou jej spontánny priebeh, resp. priebeh bez nášho zásahu, potom sú slová modlitby pre nás výzvou snažiť sa akceptovať tento priebeh bez nášho zasahovania.
2. Ak však pod Božou vôľou rozumieme uplatnenie pravdy, dobra a spravodlivosti v každej situácii, potom sú tieto slová modlitby výzvou k tomu, aby sme sa snažili ovplyvňovať situácie, ktorých sme účastníkmi tak, aby sa tieto hodnoty čo najviac presadili. Ak ich nemôžeme ovplyvniť osobným zásahom, tak aspoň modlitbou.
... Chlieb náš každodenný daj nám dnes ...
„Chlebom“ sú, resp. môžu byť
- všetky materiálne veci potrebné k dôstojnému životu,
- aj obrovská suma peňazí, pokiaľ má slúžiť na dobrý účel a ten účel má byť zachovaný (ale „chlebom“ nemusí byť ani vec najmenšej hodnoty, napr. ak jej potreba vyplýva len z toho, že ju má aj niekto iný),
- získanie vzdelania a nájdenie zamestnania, ktoré najviac odpovedá našim osobným talentom,
- šťastie stretnúť tých správnych ľudí – s následným získaním vzájomnej podpory pre dôležité veci a synergického efektu v našich činnostiach
- duchovné potreby, napr. prekonanie zlozvykov a iných prekážok v napredovaní
... a odpusť nám naše viny, ako aj my odpúšťame svojim vinníkom, ...
Najdôležitejšou duchovnou potrebou je napravenie (našimi odmietnutiami, zlyhaniami a nedokonalostiami) pošramoteného vzťahu s Bohom.
Pre dnešného človeka by možno výstižnejším bolo vyjadrenie: Odpusť nám naše obrovské dlhy, ako aj my odpúšťame a chceme odpúšťať našim, hoci len drobným dlžníkom.
... a neuveď nás do pokušenia, ...
Podľa niektorých informácií toto nie je presný preklad.
Jednoduchšie pre porozumenie a do kontextu viac zapadajúce by zaiste bolo napr. „nedopusť, aby sme podľahli pokušeniam“.
... ale zbav nás Zlého.
Preklady v iných jazykoch hovoria aj: „osloboď nás od Zlého“. To však vyznieva príliš čierne - akoby sme boli v moci Diabla a museli celý život prosiť o vymanenie spod neho.
Na druhej strane „zbav nás Zlého“ môže vyvolať dojem, že sa môžeme akoby šibnutím čarovného prútika zbaviť všetkého zlého v nás a žiť život bez hriechu a nedokonalostí.
Niet divu, že staršie preklady si vybrali niečo medzi uvedenými prekladmi (aj keď gramaticky nekorektné): „zbav nás od Zlého“.
Z Nového zákona boli citované, resp. parafrázované časti: Jn 3.20, 1Kor 2.9; 1Kor 13.12
