Tú krajšiu tvár prezentuje SP aj na www.socpoist.sk, v časti o dôchodkových nárokoch tých, čo dovŕšili dôchodkový vek ešte pred zavedením nového dôchodkového systému, ale nárok na dôchodok dovtedy nezískali kvôli nedosiahnutiu 25 rokov zamestnania.
(Keďže nový dôchodkový systém sa vzťahuje len na tých, ktorí k dátumu jeho zavedenia ešte nedovŕšili dôchodkový vek, majú mať títo ľudia nárok na dôchodok podľa pôvodného systému, t.j. nárok na starobný dôchodok alebo - pri kratšej dobe zamestnania a vyššom veku - na pomerný starobný dôchodok.)
Napr. SP tu uvádza, že pomerný starobný dôchodok podľa systému platného do roku 2003 sa v súčasnosti priznáva pri splnení dvoch podmienok:
1. poistenec dovŕšil vek potrebný na nárok na starobný dôchodok ešte pred 1. januárom 2004
2. s pripočítaním obdobia dôchodkového poistenia získaného po 31. decembri 2003 poistenec splní podmienku doby zamestnania potrebnej na tento pomerný starobný dôchodok
Presné znenie (spoločné pre pomerný aj riadny starobný dôchodok) je tu
"Ak poistenec
•dovŕšil pred 1. januárom 2004 vek potrebný na nárok na starobný dôchodok a
•podmienku potrebnej doby zamestnania splní s pripočítaním obdobia dôchodkového poistenia získaného po 31. decembri 2003, vznikne mu nárok na starobný dôchodok alebo pomerný starobný dôchodok podľa právnych predpisov účinných do 31. decembra 2003."
Oproti textu zákona pritom SP znenie podmienok trochu upravila.
Zákon o sociálnom poistení totiž tieto dve podmienky uvádza v nasledovnom znení (pre prehľadnosť som prvú podmienku opäť vyznačil modrým, druhú zeleným, nároky oranžovým, rozdiely tučným):
"Poistenec, ktorý dovŕšil vek potrebný na nárok na starobný dôchodok alebo pomerný starobný dôchodok pred 1. januárom 2004 a podmienku potrebnej doby zamestnania podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 splní len s pripočítaním obdobia dôchodkového poistenia získaného po 31. decembri 2003, má nárok na starobný dôchodok alebo pomerný starobný dôchodok podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003." (§ 273 ods. 2)
SP teda zredukovala prvú podmienku "dovŕšil vek potrebný na nárok na starobný dôchodok alebo pomerný starobný dôchodok pred 1. januárom 2004" vypustením tučne vyznačených slov.
Táto úprava je logicky plne opodstatnená, nakoľko vek na pomerný starobný dôchodok je vždy vyšší ako vek na starobný dôchodok, takže všetci čo dovŕšia vek na pomerný SD sú už zahrnutí v ("prvej") skupine tých, čo dovŕšili vek na starobný dôchodok a teda slová "alebo pomerný starobný dôchodok" nemajú nijaký praktický význam - podobne ako napr. podmienka: "ak x je väčšie ako 9 alebo 10" je úplne totožná s podmienkou: "ak x je väčšie ako 9".
Z druhej podmienky je na www.socpoist.sk vypustené slovo "len".
Takto upravená podmienka potom zahŕňa aj tých, ktorí dobu zamestnania splnili už do 31.12.2003 (a pomerný dôchodok nedostali len kvôli veku), naproti zneniu zákona, kde podmienka zahŕňa len tých, ktorí mali do 31.12.2003 menej odpracovaných rokov (a až neskoršou prácou ju naplnili).
To by však znamenalo, že naviac odpracovaná doba (v čase do 31.12.2003) by sa stala nevýhodou, ľudia by za to, že pracovali (a neboli nejaký ten rok napr. dobrovoľne nezamestnaní) boli trestaní odobratím nároku na dôchodok.
Aj s druhou zmenou podmienok na www.socpoist.sk by sa teda dalo plne súhlasiť - aj keď rešpektuje viac zdravý rozum než literu zákona - podobne sa však viac ako doslovný výklad zákona rešpektuje skôr zdravý rozum napr. v prípade zákona o dani z príjmu, ktorý stanovuje, že pri uplatnení nezdaniteľnej časti základu dane na manželku sa do príjmu manželky majú započítať aj príjmy oslobodené od dane, napr. dávky, podpory a služby z verejného zdravotného poistenia (viac tu ).
(Ak by SP nechcela meniť literu zákona, tak pre ľudí trochu menej výhodným riešením - ale lepším od ničoho - by bolo, keby sa mohli zrieknuť takej doby platenia poistného, ktorá im je na ťarchu - t.j. napr. je prekážkou na splnenie zákonom stanoveného nároku na dôchodok - čím by sa vyriešili aj prípady, keď určitá doba zamestnania znižuje výšku dôchodku.)
Z internetovej stránky by sme teda mohli usudzovať, že SP je skutočne nápomocná a ústretová voči ľuďom.
Podľa vyjadrení na jej telefonických infolinkách a skúsenosti niektorých takýchto dôchodcov bez dôchodkov, sa však SP spôsobom uvedeným na jej web stránke vôbec neriadi.
Dokonca nepostupuje ani podľa znenia daných dvoch podmienok uvedených v texte zákona.
Ale postupuje tak, že hore uvedenú vetu zákona (s dvomi zloženými podmienkami) rozložila na - pre ľudí nevýhodnejšie - dve vety s dvomi jednoduchými podmienkami:
1. Poistenec, ktorý dovŕšil vek potrebný na nárok na starobný dôchodok pred 1. januárom 2004 a podmienku potrebnej doby zamestnania podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 splní len s pripočítaním obdobia dôchodkového poistenia získaného po 31. decembri 2003, má nárok na starobný dôchodok podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003.
a
2. Poistenec, ktorý dovŕšil vek potrebný na nárok na pomerný starobný dôchodok pred 1. januárom 2004 a podmienku potrebnej doby zamestnania podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 splní len s pripočítaním obdobia dôchodkového poistenia získaného po 31. decembri 2003, má nárok na pomerný starobný dôchodok podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003.
Tým sa však dopúšťa logického prešľapu, ako keby napr. niekto vetu
"Kto je chorý alebo zranený má nárok na domácu alebo nemocničnú liečbu." interpretoval tak, že:
"1. Kto je chorý má nárok na domácu liečbu a 2. Kto je zranený má nárok na nemocničnú liečbu" (a teda chorí nemajú nárok na nemocničnú a zranení na domácu liečbu).
Dôsledkom takéhoto počínania SP je, že ľudia, ktorí dovŕšili dôchodkový vek i pred viac ako piatimi rokmi a aj zákonom požadovanú dĺžku zamestnania prekročili o niekoľko rokov (dĺžku zamestnania požadovanú novým zákonom dokonca i viac než dvojnásobne) nedostávajú žiadny dôchodok.
Podstatou problému je, že sa tak na nich plne nevzťahuje ani starý, ani nový zákon o dôchodkoch.
Keby sa narodili o niekoľko rokov skôr, vzťahoval by sa na nich starý dôchodkový systém a dostávali by už nejaký ten rok dôchodok okolo 6 000 Sk. Keby sa naopak narodili o niekoľko rokov neskôr, týkal by sa ich už nový systém a dostávali by dôchodok dokonca už podstatne dlhšiu dobu - niekoľko rokov - aj keď pravdepodobne nižšej čiastky (rádovo o niekoľko desiatok percent).
Popretie nároku na dôchodok len preto, že sa niekto narodil v takom roku, že zapadol niekde medzi zrušený, starý a novovytvorený (deravý) dôchodkový systém je situácia, ktorá sotva môže byť v súlade s ústavnými zásadami rovnosti, resp. zákazu neopodstatneného znevýhodnenia.
Samozrejme, aby sa však týmto ľudom dostalo ústavných práv, musel by sa nájsť niekto, kto by dal aj túto vec na ústavný súd.
Invalidní dôchodcovia mali šťastie v tom, že poškodenými boli aj baníci, ktorí boli v minulosti zvyknutí skôr na prominentné zaobchádzanie a tak bolo pre nich prirodzené, že si neprávosti nenechali páčiť.
Demonštráciami a inými protestnými akciami rozpútali pomerne silný odpor, až sa našli poslanci, ktorí urobili podanie na ústavný súd, čím sa všetkým invalidným dôchodcom ich nároky vrátili.
Ľudí s najvyššími dôchodkami sa zase pohotovo zastal samotný prezident republiky.
Takže im teraz nehrozí, že by ich dôchodky neboli valorizované, aj keď mali dôchodok priznaný v mimoriadnej (pôvodne nevalorizovanej) výške len kvôli zle stanoveným podmienkam, ktorých nesprávnosť si medzičasom uvedomili aj samotní autori dôchodkovej reformy a dokonca aj sčasti odstránili.
V tomto článku spomínaní poškodení sú však jednoduchí ľudia (viacdetné matky, ženy ktoré dlhšiu dobu ostali pracovať v domácnosti, ľudia ktorí sa starali o chorého člena rodiny), ktorí na organizovanie protestných akcií nemajú prostriedky ani predpoklady.
Je teda málo pravdepodobné, že o nich budú písať médiá, resp. že sa dokonca niekto zastane ich požiadavky (mať rovnaké dôchodkové nároky ako iní) na ústavnom súde.
Dokonca ani vláda, ktorá robí tak veľa pre ľudí, že jej to majú v zahraničí až za zlé (aspoň jej vlastného vyjadrenia) neurobila ani nenaznačila nič pre zrovnoprávnenie tejto skupiny.
Príznačné je, že pomoc v podobe vianočného príspevku dostanú aj tí ľudia, ktorí sú dôchodcami len preto, lebo využili zle nastavené podmienky, ktoré ich osobne zvýhodňovali a popri zamestnaní si požiadali o predčasný dôchodok, ale nie tí, ktorým dôchodková reforma nárok na dôchodok bezdôvodne odobrala.
