Odtlačok na turínskom plátne vypovedá - a aj historici sa zhodujú na tom - že ukrižovaný niesol len (priviazané) priečne rameno kríža (ktoré samotné vážilo aspoň 50 kg). Zvislé rameno bolo už pripravené a upevnené v zemi na mieste popravy. Ukrižovaného naňho vytiahli po pribití na priečne rameno za zápästia (zvláštne kymácanie s krížom spolu s pribitým Ježišom tak nebolo opodstatnené). Za zápästia sa pribíjalo nielen preto, lebo dlane neudržia hnotnosť tela, ale aj kvôli tomu, že takto poškodený dôležitý nerv spôsobuje (okrem vpadnutia palcov dovnútra, čo sa na obraze turínskeho plátna odzrkadľuje chýbajúcimi palcami) najväčšie bolesti. Ukrižovaný sa kvôli nim, ako aj kvôli nemožnosti nádychu v závese, spontánne dočasne nadvihuje pribitými nohami. Na turínskom plátne je tento zápas ukrižovaného zaznamenaný odlišnými sklonmi stekania krvi z rán na zápästiach, zodpovedajúcimi týmto dvom polohám.Gibsonov film o ničom takom nevypovedá - ruky na kríži boli sotva napnuté, pribité boli dlane. Na druhej strane tento nedostatok v zachytení utrpenia Gibson vynahrádza obzvláštnou krutosťou pri bičovaní a ešte pred ním. Podľa turínskeho plátna bol Ježiš bičovaný dvomi vojakmi, v ohnutej polohe (priviazaný k menšiemu stĺpu), dvoj alebo trojpramennými koženými bičmi s olovenými guľôčkami na konci (spojenými v tvare činky). Napočítateľných (dvojitých) rán je asi 120, pre počet úderov je treba deliť dvomi alebo tromi. Gibson k takémuto bičovaniu ešte podľa mňa nemálo krutostí pridal.Evanjeliá síce nie sú jednotné, resp. jednoznačné v tom, kedy sa na Ježišovi začalo násilie - či až po vynesení rozsudku smrti najvyšším kňazom, počas výsluchu pred veľradou, alebo už počas stráženia pred výsluchom - mnohé však napovedá tomu, že predpokladať násilie pred odsúdením je neopodstatnené (v čase, keď sa v Jánovom evanjeliu spomína prvé „zaucho“, je už Ježiš vo filme takmer celý dokrvavený).Turínske plátno sa od tradície odlišuje ešte v jednej výraznejšej veci. Na rozdiel od zažitej predstavy tŕňovej koruny v tvare obruče, vypovedá o korune pokrývajúcej celú hlavu. Len na temene hlavy je totiž vidieť niekoľko desiatok bodných rán. Aj v tom sa Gibsonov film pridŕža skôr tradície.Je síce pravda, že sa nájde dosť dôvodov na spochybnenie viery v autentickosť turínskeho plátna (napr. aj uhlíkový test s výsledkom datujúcim jeho pôvod do stredoveku; aj keď poruke je hneď niekoľko vysvetlení zlyhania tohto testu - obohatenie plátna rádioaktívnym uhlíkom pri vzniku obrazu žiarením, resp. pri požiari v striebornej truhlici, či pri častom obchytávaní okraja plátna počas jeho vystavovania).Genialitu turínskemu plátnu však nemožno uprieť ani pri predstave, že ide o falzifikát; a to hneď z niekoľkých dôvodov:- Dodnes nereprodukovateľná technológia vzniku obrazu. Obraz je vytvorený sfarbením jednotlivých (cca 1 mikrometer hrubých) vlákien nití na povrchu plátna (nite sú hrubé 0,15 mm), pričom sfarbenie vlákien má všade tú istú intenzitu - výraznejšie zafarbené miesta majú len väčšiu hustotu zafarbených vlákien, pričom vedľa seba sa nachádzajú zafarbená a nezafarbené vlákna. Intenzita obrazu (hustota zafarbených vlákien) je pritom priamo úmerná vzdialenosti zobrazovanej časti tela od plátna (tretí rozmer v obraze), je však nezávislá od tlaku tela na plátno a obraz sa vôbec nenachádza pod krvavými škvrnami. To prakticky vylučuje vznik obrazu ručne, či chemickými procesmi. Teoreticky mohol byť vytvorený nejakým žiarením vychádzajúcim z tela (modelu) človeka, avšak šíreným nie (prirodzene) na všetky strany, ale vertikálne.- Dokonalá historická presnosť obrazu. Napríklad druh (a rozmery) použitých bičov, kopije na prerazenie boku, mincí na zakrytie očí boli potvrdené konkrétnymi nálezmi. Jednoznačne sa potvrdil aj spôsob ukrižovania líšiaci sa od tradičnej predstavy.- Dokonalá medicínska presnosť zobrazenia, na ktorej sa lekári vzácne zhodujú (napr. extrémne napnutý hrudník na nadýchnutie, zdvihnuté nadbrušie a vpadnuté podbrušie; posmrtné znaky rany v boku v podobe malého množstva krvi tmavšieho sfarbenia s veľkým množstvom posmrtného séra atď). Samozrejme, existujú hypotézy na vysvetlenie tejto dokonalosti, hovoriace o tom, že na vytvorenie obrazu bol skutočne takto zabitý človek - čo na stredoveké tendencie k trýzneniu i sebatrýzneniu nie je až tak absolútne nepredstaviteľné - muselo by však ísť o krajne nezlučiteľné spojenie extrémnej krutosti s extrémnou genialitou.- Hodnovernosť použitého plátna, ktorého pôvod z miesta a obdobia Ježišovho života potvrdzuje (až na výsledky uhlíkového testu) nemálo skutočností - napr. zloženie plátna (ľan s malým prímesom bavlny), spôsob jeho tkania, nájdené peľové zrniečka s najčastejším pôvodom práve z tejto oblasti (aj keď je tu opäť možné vysvetlenie, že na falzifikát bolo použité napr. čisté plátno dovezené z tejto oblasti; čo by však tiež musela byť veľká náhoda).Z týchto dôvodov je ťažko pochopiteľné, prečo Gibson ignoroval informácie o Ježišovej smrti z turínskeho plátna a oveľa viac dal na tradíciu.V porovnaní s ostatnými filmovými stvárneniami Ježišovho života - charakteristickými krajne zmäkčilými postavami, plytkými charaktermi, maximálne neprirodzenými dialógmi obmedzenými na fragmenty zachytené v evanjeliách - vytvoril o stupeň lepšie dielo.Avšak v porovnaní s výpoveďou turínskeho plátna jeho dielo jednoznačne a výrazne zaostáva.
Gibsonov film a obraz turínskeho plátna
V piatok večer vysielal asi rekordný počet televíznych staníc naraz ten istý film. Dielo, ktoré sa snaží o čo najrealistickejšie zachytenie (hoci len posledných hodín) života Ježiša Krista si to aj zaslúži. V porovnaní s predchádzajúcimi filmovými pokusmi o zachytenie Ježišovho života - ktoré unudia aj najhorlivejších veriacich - je Gibsonove Umučenie Krista jednoznačne nemalým krokom k lepšiemu. Počas jeho sledovania zívalo zaiste menej ľudí než napríklad pri pašiách spievaných v kostoloch v ten istý deň a predchádzajúcu nedeľu. Na druhej strane ignorovanie výpovede turínskeho plátna a naopak lipnutie na tradičných predstavách, ktoré sú často v protiklade aj s názormi odborníkov, v nás môže vyvolávať minimálne zmiešané pocity. Napríklad nesenie kríža bolo asi autentickejšie zachytené v Majstrovi zázrakov - vysielanom ráno pre deti - než v tomto preslávenom Gibsonovom diele.