Krylove piesne ma sprevádzajú prakticky celý život. Od tisíce krát obohranej, praskajúcej a doškriabanej platne Bratříčku, ktorá prekĺzla komunistickej cenzúre a zakotvila v rodinnej zbierke, cez zašumené kópie kópie na kotúčákoch či kazeťákoch, cez často rušené vysielanie Slobodnej Európy, až po dnes. Mám celú jeho diskografiu a počúvam ho často. A žasnem nad nadčasovosťou jeho textov. Čím to bolo, že nás Karel tak dobre poznal? Že dobre tušil, čo prinesie demokracia? Veď už je to 19 rokov, čo zaznelo:
"Demokracie panuje od Aše po Humenné,
samet i něha v pánu je a zuby vylomené,
dali nám nové postroje a, ač nás chomout pálí,
zaujímáme postoje, místo abychom stáli."
Kryl chýba dnešnej dobe. Možno by nás prinútil zamyslieť sa. A možno nie. Veď zomrel práve preto, že sa na neho všetci vykašľali. Kým spieval svoje staré pesničky, tak bolo dobre. Ale kritizovať? Tak to nie! Preto sa Karel otočil Československu (Česku) chrbtom a vrátil sa do Mníchova. Tam 3. marca 1994 zomrel, nemal ešte ani 50 rokov.
Vždy mi bolo veľmi ľúto, že som sa s ním nestretol osobne. Áno, bol som ho navštíviť na Břevnovskom cintoríne, ale už to nebolo ono. Nemohol odpovedať a ani som sa mu nemohol pozrieť do jeho modrých očí. Tak som si zapálil cigaretu, ďalšiu položil na hrob a povedal: "Ďakujem."
