Mentálny rasizmus

Boli to traja normálni mladí chalani. Slušne a čisto oblečení. Nefajčili, nepili a vyzerali, že idú do Bratislavy do práce. Zarážalo ma preto, prečo nikto nie je ochotný pri nich sedieť. Na každej stanici pristupovali ďalší cestujúci, zväčša študenti. Predrali sa plnou uličkou, nazreli do kupé a radšej ostali vonku. Stáť a tlačiť sa. Na jednej strane mi to vyhovovalo, mal som kopu miesta, mohol som si vystrieť nohy a rozvaliť sa cez dve sedadlá. Na druhej strane som mal čudný pocit. Bolo evidentné, že naše kupé je poloprázdne len kvôli farbe pleti mojich spolucestujúcich. A hlavne od študentov by som takú mieru netolerancie neočakával. Verím tomu, že keby niekto ešte vo vlaku robil prieskum verejnej mienky, tak by sa dozvedel, akí sú všetci tolerantní a nevadia im "tí iní". Realita je však iná.