Prepadla sa výroba takmer všetkých tovarov, krachujú firmy, zvyšuje sa nezamestnanosť. Analytici, ktorí o kríze v podstate nič netušili, opäť leštia svoje krištáľové gule. Isté však je iba jedno - že nič nie je isté. Už aj mnohým nenapraviteľným optimistom mrzne úsmev na tvári. Hovorí sa síce o akomsi dne, ale zdá sa, že ekonomické more je ešte neprebádané. Vlády síce napchali do krachujúcich ekonomík množstvo peňazí, výsledný efekt je však prinajmenšom otázny. Napríklad šrotovné bolo iba dočasným opatrením. Automobilky už pripravujú ďalšie krízové scenáre a pravdepodobne budú nútené prepúšťať.
Takmer jednostranná orientácia na automobilový priemysel Slovensku síce priniesla množstvo investícií a pracovných miest. V čase krízy a poklesu spotreby je to však našim obrovským mínusom. Ťažko čakať, že ľudia, ktorí obracajú v ruke každý cent, budú uvažovať nad novým autom.
A o tom to je. Kríza nie je spôsobená len tým, že nezodpovedný realitný maklér dal hypotéku bezdomovcovi. Je spôsobená nezmyselným kolotočom spotreby a dlhov. Nezmyselným míňaním na veci, ktoré vlastne ani nepotrebujeme. A keď nám na novú LCD televízor nestačia peniaze, vždy niekto ochotne priskočí a napchá nám ich do vreciek. „Veď splácať je jednoduchšie ako šetriť." Lenže tento kolotoč sa musel raz zastaviť. A rozbiehať sa bude veľmi pomaly. Ľudia zmenia svoje spotrebné návyky a banky sú už teraz opatrnejšie. Takže nový televízor sa bude kupovať raz za 4 roky a nie každé dva. Auto tiež poslúži dlhšie. Teda o návrate do minuloročných koľají môžeme len snívať.
Posledné informácie hovoria o chudobnejších Vianociach, pretože spotrebitelia nemajú z čoho míňať. Stojí za tým pokles platov a prudko rastúca nezamestnanosť, ktorá v júli presiahla 12 percent a do konca roka môže vystúpiť na 15. A takéto správy taktiež neveštia nič dobré. Ešteže sa štát pustil do budovania ciest prostredníctvom PPP projektov. Či po nich bude mať kto jazdiť, uvidíme o pár mesiacov.
