Pozerali sme sa z okna a zrazu začalo pršať. Malý sa pozrel na oblohu a hovorí:
- Z nebíčka začína padať voda.
- A čo všetko je v nebíčku?, pýtam sa.
- Tam všelikto býva.
- A kto?
- Ježiško, Mikuláš, anjelíčkovia a ... a duchovia a čerti!, vypočítal malý.
- Čerti?, pýtam sa prekvapene.
- Jasné, tato, veď čerti bývajú všade. Vieš, čerti sú vlastne teplé kocky ľadu.
-
A tým ma dorazil :-) Už hodinu špekulujem, čo tým vlastne myslel. A nedochádza mi. Asi mi začína chýbať to detské videnie sveta.