Tolerujeme neprofesionalitu

Istý čas som mal úchylku začínať večernými správami o 18.45 na TA3, pokračovať o 19.00 na Markíze, 19.15 na ČT1 a zaklincovať to 19.30 na JOJ-ke. Dnes som už múdrejší a pozerám len Markízu a JOJ. Napriek tomu sa mi niekedy zdá, akoby obe televízie pôsobili v iných krajinách a v iných časoch. Nemám na mysli autorské materiály, ktoré si redaktor sám "vyňuchá" a spracuje, ale udalosti, ktoré ku ktorým sa dostanú obe stanice spoločne. Jedna akcia je prezentovaná úplne odlišne. Často sa líšia čísla, mená, čím správa dostáva úplne iný význam. Ak do toho pridá redaktor ešte svoj vlastný komentár, tak z toho vznikne niekedy až nezrozumiteľná zlátanina. Otrasné bývajú hlavne zahraničné správy na JOJ, kde nás redaktor roztraseným hlasom informuje o katastrofách. Zveličovanie a takmer šírenie paniky je úplne bežné. Pritom však nie sú schopní zvládnuť ani triviálne preklady z angličtiny - billion dollars je proste bilión dolárov. Raz ma prekvapila redaktorka so slovným spojením 62-ročný starček. Takže Emília Vášáryová je podľa nej starenka? Rod Stewart, ktorému sa nedávno narodil ďalší potomok je starček? Môj otec má 63 rokov, stále pracuje a cíti sa výborne a teraz sa má cítiť ako starček? Podobných lapsusov sú správy našich televízií plné. Keby boli v priamom prenose, tak by som to ešte vedel pochopiť. Ale každý príspevok je nakrútený v predstihu, musí ho skontrolovať niekto zodpovedný a potom ešte prechádza rukami režiséra. Televízia by nemala tolerovať neprofesionalitu. A pri tom by sa možno stačilo učiť od českých, alebo poľských kolegov.Nakoniec to skončí pri tom, že budem pozerať iba príspevky Joža Kubániho. Nič sa síce nedozviem, ale Tatry sú pekné.