Človek reklamný

Mama mi hovorievala, že už ako dieťa som bol zamilovaný do reklám. Boli síce ešte len 70-te roky a reklamné bloky boli v ČST výnimočne, ale tešil som sa na ne viac ako na večerníčky. Boli nízkoročpotové, mierne stupídne, ale s odstupom času vlastne perfektné - dodnes sa na ne pamätám a to už prešlo nejakých 30 rokov. Ako dieťa som mal pre ne názov "reklamička moja úbohá." Zdá sa, že sa mi splnil detský sen a dnes som reklamnými blokmi zavalený. A priznávam, že som sa asi zbláznil, pretože bez nich nedokážem žiť.Dokážem na ne čumieť od rána do rána, porovnávať ich, kritizovať, ale hlavne využívam reklamné bloky na to, aby som sa mohol ísť vyčúrať. Iste to každý pozná - napínavý film a zrazu tlak v mechúre. Prichádza dilema - odbehnúť a prísť o niečo dôležité, alebo vydržať? Keď už sa hromadí pot na čele a človek sa celý trasie, prichádza vykúpenie - reklama. Môžem si odbehnúť a ešte si stihnem aj rýchlo niečo zobrať z chladničky. Ó, vďaka Ti komercia. Lenže netýka sa to verejnoprávnych médií. Pri ich sledovaní si to musím odtrpieť so zaťatými nechtami a kŕčami v podbrušku. Takže vyzývam predstaviteľov štátu a Radu STV - zaraďte reklamné bloky do vysielania STV aj počas filmov. Výhovorky, že reklamy patria komerčným televíziám u mňa neobstoja. Veď verejnoprávna televízia má slúžiť divákom a určite z nich nechce mať spotené a kŕčovité kreatúry, sledujúce program len silou vôle. A možno by nebolo od veci urobiť to naopak. Prerušovať reklamné bloky útržami filmov. Prípadne vysielať len reklamu. A prerušovať ju - reklamou.