V súčasnom geopolitickom prostredí sa Severoatlantická aliancia nachádza na prahu zásadných zmien. Posledné summity, najmä stretnutie Bukurešťskej deviatky vo Vilniuse a nadchádzajúci summit NATO v Haagu, poukazujú na potrebu hlbšej reflexie a redefinície obranných priorít.
Bukurešťska deviatka a jednotný postoj východného krídla
Bukurešťska deviatka (B9) predstavuje regionálny formát krajín NATO na východnom krídle (Poľsko, Rumunsko, pobaltské štáty a ďalšie), zameraný na koordináciu bezpečnostnej politiky a reakciu na rastúce hrozby zo strany Ruska. Najnovší summit vo Vilniuse priniesol jasný signál: východné krídlo je jednotné a pripravené posilniť obranu. Prítomnosť severských spojencov a ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského podčiarkla význam solidarity a odhodlania brániť spoločné hodnoty.
Podľa viacerých zdrojov (napr. Breaking Defense, Politico) práve vojna na Ukrajine, hybridné hrozby a tlak USA na európskych spojencov (najmä zo strany administratívy Donalda Trumpa) nútia krajiny k zásadným rozhodnutiam o budúcnosti NATO.
Návrh na zvýšenie obranných výdavkov
Generálny tajomník NATO Mark Rutte predložil návrh zvýšiť cieľové obranné výdavky členských štátov na 5 % HDP, pričom 3,5 % by smerovalo priamo na vojenské výdavky (zbrane, výcvik, modernizácia armád) a 1,5 % na infraštruktúru s duálnym využitím, vrátane kybernetickej bezpečnosti a dopravných koridorov. Ide o zásadný posun oproti doterajšiemu odporúčaniu 2 % HDP, ktoré sa v mnohých štátoch stále nedarí naplniť.
Táto zmena reflektuje niekoľko kľúčových faktorov: pretrvávajúci konflikt na Ukrajine, geopolitické napätie s Ruskom a požiadavky USA na spravodlivejšie rozdelenie kompetencií v rámci NATO. Presný spôsob rozdelenia týchto výdavkov však zatiaľ nie je detailne určený a bude pravdepodobne predmetom rokovaní na summite v Haagu.
Slovenský postoj: Pellegrini a európsky pilier
Prezident SR Peter Pellegrini na summite B9 vo Vilniuse signalizoval podporu pre zvýšenie výdavkov na obranu. Konkrétne podporil cieľ 3,5 % HDP na vojenské výdavky a ďalších 1,5 % na súvisiace infraštruktúrne investície. Tento postoj naznačuje posun v slovenskej politike smerom k silnejšiemu zakotveniu v NATO a aktívnejšiemu prístupu k bezpečnostnej politike Európy.
Aktuálne Slovensko investuje do obrany približne 2 % HDP. Zvýšenie na 5 % HDP by predstavovalo významnú záťaž pre verejné financie, no zároveň aj príležitosť pre modernizáciu ozbrojených síl, rozvoj obranného priemyslu a posilnenie medzinárodného postavenia SR.
Európske a globálne súvislosti
Rastúce investície do obrany môžu znížiť závislosť Európy od USA a prispieť k vytvoreniu robustnejšieho európskeho piliera NATO. Tento trend má však aj potenciálne riziká. Na jednej strane môže odľahčiť bremeno USA a podporiť ich dlhodobý záväzok k Aliancii. Na druhej strane môže viesť k „európskemu osamostatneniu“, čo by mohlo oslabiť transatlantické väzby, najmä v období, keď sa USA sústredia na iné globálne výzvy. Zvýšené výdavky by mohli tiež stimulovať spoločné európske projekty v oblasti obrany a infraštruktúry, čo by podporilo efektívnejšiu a koordinovanejšiu reakciu na bezpečnostné hrozby.
Viacerí analytici upozorňujú, že už samotný cieľ 2 % HDP je pre mnohé štáty náročný, a zvýšenie na 5 % HDP môže viesť k napätiu medzi potrebami obrany a inými rozpočtovými prioritami, ako sú školstvo, zdravotníctvo a sociálna starostlivosť. Niektoré krajiny, napríklad Španielsko, môžu návrh odmietnuť alebo požadovať dlhšie prechodné obdobie.
Otvorenou otázkou zostáva, do akej miery budú krajiny NATO schopné splniť tento ambiciózny cieľ a ako ovplyvní rovnováhu síl a transatlantické vzťahy.
Nadchádzajúci summit NATO v Haagu (24.–25. júna 2025) predstavuje dôležitý míľnik. Očakáva sa, že členské štáty budú musieť preukázať schopnosť predvídať budúce hrozby a konať proaktívne. Hlavné témy budú zahŕňať:
Diskusiu o zvýšení obranných výdavkov na 5 % HDP.
Posilnenie európskeho piliera v NATO.
Reakciu na ruskú hrozbu a širšie bezpečnostné výzvy vrátane hybridných a kybernetických hrozieb.
Postoj USA k európskej bezpečnosti, najmä v kontexte budúcich volieb a meniacich sa globálnych priorít.
Prevenciu budúcich kríz prostredníctvom lepšej predvídavosti a schopnosti kolektívnej reakcie.
Holandsko bude summit hostiť prvýkrát vo svojej histórii, pričom sa očakáva účasť približne 45 hláv štátov a vlád, čo podčiarkuje význam tohto stretnutia.
Politické postoje slovenských strán k otázke zvýšenia obranných výdavkov
Otázka zvyšovania obranných výdavkov rezonuje na Slovensku nielen ako technická, ale predovšetkým ako politicko-strategická téma. Diskusia sa odvíja od rozdielnych interpretácií národného záujmu, miery záväzkov voči medzinárodným partnerom a odlišných predstáv o roli Slovenska v bezpečnostnej architektúre Európy.
Smer-SD - Hlas-SD – SNS
Reprezentanti Smeru-SD a Hlasu-SD, ako Robert Kaliňák a Matúš Šutaj Eštok, vyjadrujú podporu zvyšovaniu obranných výdavkov, avšak podmieňujú ju racionálnym a efektívnym využitím prostriedkov, najmä s ohľadom na civilný sektor. Ich argumentácia zdôrazňuje suverenitu Slovenska, pričom odmietajú priame zapojenie slovenských vojakov do konfliktov mimo územia SR (napr. na Ukrajine). Tento prístup reflektuje realpolitický postoj, ktorý preferuje autonómiu v rozhodovaní a dôraz na domáce potreby. SNS, vedená Andrejom Dankom, zastáva jasne odmietavý postoj k zvyšovaniu obranných výdavkov. Argumentácia spočíva v priorite domácich investícií – do infraštruktúry, zdravotníctva a sociálnych služieb – pričom zbrojenie považuje za ekonomicky a politicky neudržateľné. .
PS - SaS - KDH - Slovensko
PS pod vedením Michala Šimečku podporuje zvyšovanie výdavkov na obranu, avšak s dôrazom na kolektívnu bezpečnosť v rámci NATO a EÚ a na zvyšovanie transparentnosti.
Branislav Gröhling a SaS prijímajú zvyšovanie výdavkov na obranu, no kladú dôraz na to, aby rovnaké záväzky plnili aj ostatné členské štáty NATO. SaS upozorňuje na potrebu posilnenia úlohy prezidenta v oblasti zahraničnej politiky, čo by mohlo zvýšiť medzinárodný profil a strategickú váhu Slovenska na globálnej scéne.
KDH vedené Milanom Majerským sa dlhodobo zasadzuje za kolektívnu bezpečnosť a za primerané zvyšovanie obranných kapacít Slovenska v rámci NATO a EÚ. Avšak, v reakcii na nedávne vyhlásenie prezidenta Petra Pellegriniho, KDH vyjadrilo zásadnú kritiku. KDH upozorňuje, že prezidentovo jednostranné vyjadrenie podporuje navýšenie výdavkov bez predchádzajúcej širokej odbornej a politickej diskusie, ktorá bola sľúbená zástupcom politických strán. Hnutie zároveň vyjadrilo pochybnosti o tom, či je prezidentovo stanovisko v súlade s pozíciou vládneho kabinetu a ako by Slovensko takéto zvýšenie výdavkov financovalo.
Opozičné hnutie Slovensko vedené Igorom Matovičom prezentovalo vo veci obranných výdavkov SR ostrý nesúhlas so zvyšovaním ich objemu nad rámec súčasného záväzku voči NATO. Hnutie zároveň argumentuje, že SR si ako člen NATO plní svoje záväzky prispievať na obranu vo výške 2 % HDP, pričom súčasné výdavky už pokrývajú túto povinnosť. V kontexte tohto faktu považuje Slovensko návrh na zvýšenie obranných výdavkov na 3,5 % HDP za neodôvodnený, najmä v období, keď vláda deklaruje potrebu fiškálnej konsolidácie. Zástupcovia hnutia tvrdia, že namiesto navyšovania objemu prostriedkov je potrebné zabezpečiť efektívne využívanie existujúcich zdrojov, zlepšiť kontrolu verejných financií v oblasti obrany a predchádzať korupcii a klientelizmu, ktoré podľa nich znižujú účinnosť investícií do obranných kapacít.
Záverečne slovo
Diskusia o zvyšovaní obranných výdavkov predstavuje zásadnú otázku redefinície národného záujmu Slovenska v meniacom sa geopolitickom prostredí. Na jednej strane ide o reakciu na rastúce bezpečnostné hrozby a požiadavky kolektívnej obrany v rámci NATO, na druhej strane však o otázku vnútornej legitimity a udržateľnosti verejných financií.
Podpora tohto kroku, ako ju prezentujú prezident Pellegrini a niektoré strany, môže posilniť postavenie Slovenska v NATO a signalizovať jeho pripravenosť podieľať sa na spoločnej obrane. Zároveň však vyvoláva oprávnené obavy o to, či je takéto ambiciózne zvýšenie výdavkov realisticky uskutočniteľné – najmä vzhľadom na aktuálnu fiškálnu situáciu Slovenska a potrebu zabezpečiť transparentné a efektívne využívanie verejných zdrojov.
Z hľadiska dlhodobej stability a kredibility Slovenska ako člena NATO bude kľúčové nielen výška samotných výdavkov, ale predovšetkým ich efektívne a transparentné využitie, ako aj schopnosť zapojiť širšie spektrum politických aktérov do rozhodovania. Bez toho hrozí, že návrhy na zvyšovanie výdavkov ostanú len formálnym signálom, bez reálneho dopadu na posilnenie obrany a bezpečnosti Slovenska.
