Exotická pastva pre zmysly a city senzitívnych si tu už dávno zriadila hlavný stan. Pritom tento severoafrický turistický klenot dosť dlho u mňa trčal na indexe.
Superlatívy o plážach, prepychových rezortoch, vyberaných jedlách, zlate, mori, šnorchlovaní a inom dovolenkovom opojení mi po ostatných letách síce dráždili predstavy ako pestré motýle, no aj tak nenadchli. Dôvod? Prozaický: poetiku slobody pohybu príliš nevyzdvihovali, spomínali strážcov rezortov i fakultatívnych výletov. Iste, nevyhnutnosť, chápal som stav krajiny na nohách, no aj tak mi to nesedelo. Na dovolenky chodím takpovediac míňať peniaze za kultúru, históriu a spoznávanie života bežných občanov krajiny, a chcem ju brázdiť slobodne, ako motýľ objavovanú kvetinovú záhradu.
Žiada sa odbočenie. Aj keď len na začiatku, ale predsa už tretieho tisícročia, občianstvo každého vyspelého štátu by už mohlo byt natoľko schopné spravovať svoju zem, aby sa v nej cítilo bezpečne a takú istú istotu aby ponúkalo aj hosťom z ktorejkoľvek svetskej končiny. To je moja (naivná?) teória. Ale tie okolnosti... Možno by to aj každý ľud zvládol, keby nebolo striehnucich supov a ich zištnej, deštruktívnej propagandy, dedenej už zo základných buniek spoločností – z rodín. Česť výnimkám. Medzi ne, napríklad, patria Eskimáci. Vraj necítia potrebu riešiť spory ozbrojenými konfliktami.
Skeptickí štatisti zväčša z radov politikov vravia, že sloboda nebola, nie je a nikdy nebude zadarmo. Nemyslia tým len % HDP na obranu. A to je alarmujúce. Škoda, že sa tí najmocnejší (v pokrokovom svete už zväčša z vôle ľudu) nezasadia za to, aby sa vychýrené erudované výskumné ústavy postarali o vysvetlenie pre každého verejného činiteľa, prečo je to tak, a čo nesmie robiť, aby sloboda už nikdy viac nebola splácaná ľudskými životmi. Vari sme my, južní susedia Eskimákov menej vyvinutí, menej citliví?
A prečo medzinárodné právo a OSN so svojim hviezdnym mocenským zastúpením natrvalo nezaručí vytvorenie a dodržiavanie skutočne bezpečnostných opatrení? V ére masívnej demokratizácie zemegule by už konečne mohlo platiť 1. Božie prikázanie. Inak pretrváva sklamanie, že kresťanstvo na milosrdenstvo, veriaci na obraz Boží a človek na Homo sapiens sapiens sa len účelovo hrá, lebo mu to hreje jeho natvrdlé ego, vybavené schopnosťou umlčať i vlastné svedomie a existovať bez neho.
Jeden psychológ dnes, v Svetový deň úsmevu, vraj povedal, že tých konfliktov ani nie je až tak veľa ako kedysi. Že žijeme relatívne v pokojnom svete a treba si všímať nie poburujúce obrázky v médiách, ale čísla, zrejme mal na mysli počty konfliktov. Potešiteľné. Ibaže na druhej strane sa ľudská krv ešte sále permanentne prelieva a svet je neustále strašený treťou svetovou vojnou. Len v druhej prišlo o život 60 až 80 miliónov ľudí!!! Čo znamená, že zväčša brutalitou na rozkaz bolo postihnutých minimálne 180 až 240 miliónov mysliacich a cítiacich bytosti, ak vezmeme do úvahy, že každý padlý mal minimálne jedného súrodenca a dvoch rodičov. A čo milióny ďalších smútiacich pozostalých? Deti, starí rodičia, lásky?!
Aby sloboda nebola za tú najvyššiu cenu, čo bráni zodpovedným mocným dohodnúť inú formu konfrontácie, ak už bez nej nevedia žiť? V Celozemeguľový deň úsmevu je tu inšpirácia: hokejový Kanadský pohár. Konflikt vybaviť v jeho štýle. Bola by to možno tiež vynikajúca zábava. V prípade nedávno skončenej aj víťaz je jasný, aj vavríny i ceny sú rozdané. A najväčší profit? Po urputných (sú)bojoch okorenených vysokým nasadením a športovým umením všetci aktéri šťastne žijú ďalej, a ani porazení a ich najbližší nemajú uplakané oči a osudový dôvod na celoživotný smútok. Naopak, skôr na radosť a hrdosť. Tak prečo by to nemohlo byť tak aj v prípadoch, ak ide o ropu, územia vplyvu a iné mocenské profity?
Ale poďme späť do Egypta. Pred rokom som sa rozhodol – idem. Ibaže chyba lávky, s Orostoursom som sa tam nedostal, nevzali ma do lietadla. Stojí za zapamätanie! Cestovné pasy mimo EÚ totiž podliehajú prísnejšiemu režimu: 6-mesačnej platnosti po návrate! Platba prepadla. Tento rok s Alviou sa už odlet vydaril. Nočný let s Fly Egypt dlhý, ale odhliadnuc od ušných ťažkostí pri pristávaní príjemný, ako krajina, v ktorej sme pristáli.
Prvý poznatok varujúci – na cestách ozbrojené hliadky! Druhý výsostne upokojujúci – v 300 tisícovej Hurghade úplná sloboda pohybu! Aj v nočnej. Navyše s blondínkami po bokoch a nevyhnutným obnosom vo vreckách. Aj v odľahlých kútoch mesta domorodci príjemní, priateľskí. Mnohí s obchodníckym duchom vehementne pozývajú do svojich obchodíkov, za každú našu krásku núkajú 25 až 50 tiav. Samozrejme, špásujú. „Nie vždy som si však istý, či naozaj,“ vravím dôverne našim dámam. „Predaj,“ reagujú sebavedome, „o dva dni som doma a ťavy nám ostanú.“ Smejeme sa, všetci svorne. „Slovakia?“ pýtajú sa výlučne chlapi. Prikyvujeme a dopoly zdvihnuté ruky o seba akosi automaticky kamarátsky plieskajú dlaňami.
Pokračovanie o Egypte v nasledujúcej časti.
Ale aby som na konci povedaného zadosť učinil titulku: Muž ako dobyvateľ, objaviteľ, tvorca budúcnosti je aj ochranca slabších, a ako taký by sa už konečne mohol (200 tisíc rokov existencie predsa musí na poučenie sa z krízového vývoja stačiť) rozlúčiť s násilím a brutalitou - jednoduchým spôsobom moslimov: Rozchádzam sa s tebou, rozchádzam sa s tebou, rozchádzam sa s tebou!
Keď sa tak stane, až to bude dôvod na Celosvetový deň úsmevu. Dovtedy si môžeme iba hovoriť, že úsmev je oveľa lacnejší ako elektrina, a svieti omnoho jasnejšie. Lebo premnohým ešte nie, stále ešte sú masy, ktorým práve dnes mrzol na perách zo spôsobenej krivdy.
