Zaujímavé by bolo porovnať aspoň z tretinovej výšky jej terajší výzor so vzhľadom pred prvou priemyselnou revolúciou. Ak má niekto výstižnú fotografiu, vopred ďakujem za ponuku na jej uverejnenie... Z menších výšok sa čitateľnosť pozemských drobností totiž logicky zvyšuje. Na povrchu vidí vedec pomocou mikroskopu aj tie najmenšie detaily - ktoré v svojich spojeniach vydávajú svedectvá a veštia budúcnosť... Veštci sú však šarlatáni... A poplašné správy nikdy neboli v láske, hoci mnohokrát prerástli v realitu.
Svoj makro i mikrosvet má teda ľudstvo priamo na dlani
Rozumom človek vniká do jeho funkcií. Pri dobrej ľudskej vôli by sa azda mohol nechať nimi limitovať v pozemskom správaní. Ale načo? Homo sapiens sa radšej panovnícky márnotratne a márnomyseľne vydal cestou limitovania funkcií (priezračnej vody, čistého vzduchu...).
Príroda nám už jasne ukazuje varovné stopy (uhlíkovú) našej ľudskej uvedomelosti - nášho megalomanstva. Nie tak dávno, a z pohľadu dneška predsa len dávno (7.5.2019), sme o sebe ako druhu mohli rozmýšľať nad článkom Zem v takom hroznom stave ešte nebola. Zem hyperaktívneho človeka a jeho pasívnejších súkmeňovcov. A to sme v čase publikovania zmieneného obsahu boli ešte len 200 rokov od prvej priemyselnej revolúcie, a už sme skrz neho konštatovali hrozbu vyhynutia až milión rastlinných a živočíšnych druhov. Ale hm, milión, čo je to pre nás, ak nejde o nás... Ktovie, či v niekom tam hore medzi vládnucimi elitami vtedy zapla pochybnosť: "Máme my, ľudia, vyššiu odolnosť prežitia na nastúpenej konzumnej ceste?" Jej detaily, makro i mikrofragmenty sa skvejú všade okolo nás. Len ich vidieť a sedliacky uvažovať. Často sú dokonca nad našimi hlavami...
Azda keby medzi ohrozenými bytosťami boli blízke či blízki dlhodobo v tom smere húževnato nečinných svetových lídrov, ručná brzda by bola nepochybne zatiahnutá skôr, okamžite.
Druhú priemyselnú revolúciu podnietil rast ľudského dopytu po tovaroch typu autá, jachty, zariadenia... Dnes sme cirka len pol storočia po začiatku tretej priemyselnej revolúcie a na nedávnej Klimatickej konferencie OSN v Glasgowe sa konečne (nádejne?) riešila už nanajvýš alarmujúca situácia klimatických zmien a ochrany životného prostredia ako prológ dokonca vraj že záchrany našej planéty... Nie predčasne?
Insulsitas, insulsitas, absurdnosť nad absurdnosť. Lebo už nemáme v hrsti len povestného vrabca skromných, hrajúcich na bezrizikovú istotu, v zovretej dlani držíme dokonca vysnívaného holuba odvážnych, ambicióznych, náročných, márnivých - konzumných.
Miesto holuba na streche už dávnejšie zaujal náš rozum, ktorému sa na svoju prirodzenú pozíciu zjavne nechce. A pán tvorstva je odrazu na pokraji priepasti - nezvratnej devastácie svojho domova, celej planéty.
Uvedomujeme si holý význam, obsah pojmu nezvratná devastácia? Sme už ochotní pripustiť jeho dosah na naše bytie? Zmôžeme sa ako druh detaily zmenených prírodných funkcií regenerovať, skaze predísť a zanechať dôstojné dedičstvo novým generáciám? Či naďalej budeme bažiť po super rýchlom, supermodernom, super výnimočnom, super prestížnom, ...?
Už 17.9. 2017 (!!!) som tu napísal predmetnej téme blízky článok Priznajme si inteligenčnú plytkosť. Čitateľ jaronpb netajil v diskusii jeho mladícke potešenie: "Je mi sympatické, že si sa verejne priznal, že si inteligenčne plytký..." Bolo to pred tromi rokmi. Teraz, po 37. mesiacoch je nanajvýš zaujímavé vedieť, ako sa on a jemu podobní neverci (Václav Klaus svojho času tiež spochybňoval vplyv človeka na otepľovanie planéty) pozerajú na akcelerované globálne zvyšovanie teplôt, na topenie ľadovcov v Grónsku a v Antarktíde, na stúpanie morských hladín, na vysychanie zemských plôch, na hynutie živých bytostí (ľadové medvede, napríklad, začali konzumovať delfíny, príčina - nedostatok tuleňov), na spomínanú glasgowskú
konferenciu, na klimatické opatrenia vlád ako-tak múdrych štátov na oddialenie hrozieb a na otázku, čo by si pomyslel o gazdovi, ktorému z čižiem evidentne trčí slama, no napriek tomu spokojné fajčí, nedbalými očami sleduje spýtavé pohľady detí za oknami v dome, súčasne nimi sprevádzajúc svoje horiace hospodárstvo... A rozum sa nad ním zamýšľa z boriacej sa strechy.
Okamžité čiastočné riešenie? Aspoň saďme stromy. Každý z nás čo i len jeden. Planéta začne sýtejšie dýchať a my s ňou dlhšie. Mám ešte jeden návrh, len ešte nie dosť podkladov.
