my Slováci môžeme byť na seba hrdí, akí sme disciplinovaní v nosení rúšok, ktoré podľa niektorých kvantifikátorov majú až 50-percentný podiel na brzdení šírenia koronavírusovej infekcie.
Frajeri kolaborujú s Covidom–19
Napriek pozitívnemu účinku ochrany slizníc nosa a úst rúškom, osobne mnohí z nás, včítane mňa, evidujeme dosť susedov a obyvateľov svojho okolia, ktorí túto ochranu ignorujú a tým sa stávajú spoluhráčmi, trefnejšie povedané kolaborantmi vírusu Korona. Je maximálne namieste otázka a asi nepreženiem, keď poviem, že až životne dôležitá, ako každému z nich dať účinne najavo(?!), že nechránením si tváre robia vážnu chybu s potenciálne fatálnym dopadom pre seba aj pre svoje okolie – a aby s tým hazardom čím skôr prestali.
Dajme si, prosím, všetci osobné záväzky, upozorňovať tých „hrdinov“ na ich súčasnú a zdá sa ešte dlho trvajúcu povinnosť rúška nosiť všade vo verejnom priestore. Osobne si myslím, že aj rukavice a ochranné plexisklá alebo okuliare by sa mali stať našou povinnou výbavou po opustení svojich domov a bytov. Dôvod je alarmujúci: Covid-19 napadá aj organizmy tých, ktorých imunita alebo liečba či ich synergia ho už raz zdolali. Čo znamená, že buď pretrval ukrytý pred imunitnými bunkami v ich tele, alebo sa do nich nanovo dostal z vonkajšieho prostredia.
Pritom sa o trúfalom agresorovi šíria aj informácie, že je slabší ako chrípkový, hoci ten takú celosvetovú turbulenciu nespôsobil ani nespôsobuje... No predsa len, každý rok sa, vzhľadom na stav medicínskych technológii a farmaceutického priemyslu 3. tisícročia, stále záhadne vracia.
Oponentúru vítam v diskusii – v záujme spoločného prospechu.
Je našou občianskou povinnosťou aspoň ochranou nosa, úst a očí, samozrejme aj poranených miest odhalenej pokožky, maximálnou striedmosťou v početnom stretávaní sa, preventívnou disciplínou v davoch a dôslednou hygienou tela aj životného prostredia pomáhať nášmu premiérovi Igorovi Matovičovi a vláde, ktorí sú v prvej línii zodpovednosti za zvládnutie tejto podivnej krízy. Podivnej preto, lebo sa chlapíme osídliť Mars, a celosvetovo na čele s tímami kapacít a špecialistov nezvládame riadenie materskej planéty, ktorej históriu stále mapujeme, aj ju zmapovanú máme milióny rokov dozadu.
Nastal čas úzkej spolupráce so spoluobčanmi Rómami
Ďalší maximálne dôležitý faktor boja proti neviditeľnému agresorovi, nielen na našom území, sa stáva naše rómske etnikum v početných osadách a chudobné vrstvy v slamoch svetových metropol, kde socializmus nikdy nebol, kde odjakživa vládne trhová ekonomika. Aká úspešná je stratégia jej ideológov, že trh všetky problémy sveta prirodzene zvládne, veľavravne ukazuje globalizácia sveta i prebiehajúca pandémia.
Ak máme akékoľvek individuálne možností, spolupracujme s rómskymi spoluobčanmi aj na diaľku prostredníctvom internetu alebo telefónov. Tridsať rokov sme sa len prizerali takzvaným prorómskym kultivačným opatreniam vlád a dnes vidíme, v akých krízovo nezvládnuteľných (veľmi si želám, aby som sa mýlil) podmienkach žijú. Hovorme s nimi trebárs o hygiene, o sociálnej striedmosti, nevytváraní početných skupín, kašlaní alebo kýchaní, ak už nie do servítok, tak aspoň do rukávov v oblasti lakťov, o pravidelnom praní odevov a podobných témach smerujúcich k čo najskoršiemu vybŕdnutiu z kaše, do ktorej sme sa aj vlastnou vinou dostali benevolentnou toleranciou chýb už napríklad len takého očividného zbyrokratizovávania nášho úradného molocha. Raďme rómskym spoluobčanom v oblastiach, v ktorých si nevedia rady a my trebárs už áno. Významne tým budeme pomáhať aj sebe nielen pre existenciu v najbližších týždňoch, ale aj rokoch.
Pre mnohých to určite vyznie ako fráza, no je maximálne nevyhnutné sa ľudsky zomknúť (empaticky, ústretovo, nápomocne, duchovne, nie však priestorovo) oveľa tesnejšie a viac ako ešte pred mesiacom, a myslieť analyticky, kriticky, avšak oveľa priateľskejšie ako doposiaľ. Sme doslova všetci na jednej lodi, bez ohľadu na to, či žijeme v Ubli, Prešove alebo Bratislave. Tak ju nepotápajme.
Úspešní sa vždy pripravujú na horšie podmienky, než aké sa očakávajú...
Dobromyseľných kritikov diania a hoci aj samozvaných amatérskych futurológov a prognostikov nekameňujme štipľavými invektívami v komentároch, ktorými sa sociálne siete hemžia. Radšej sa snažme rozvážne vidieť realitu či budúcnosť ich očami. Je predsa omnoho prospešnejšie očakávať situáciu v horšom móde a adekvátne sa pripraviť, než ju doružova bagatelizovať (ako niektorí konkrétni svetoví politici a kapacity nielen hrozbu Covidu-19) a nakoniec byť ňou zaskočený, ako sme teraz v karanténe!!! Tým chcem povedať aj to, že kompetentní odborníci sveta a hlavy mnohých vyspelých krajín zaspali svoj nástup do preventívneho boja proti vírusu, keď bol ešte vo Wuhane, respektíve v Singapúre, na Tajvane a v krajinách vzdialených od ich vládnych rezidencií a ľudu.
Rozhranie decembra 2019 a prvého januárového štvrťmesiaca nie je tak ďaleko a globálna situácia je diametrálne odlišná od obdobia pred pandémiou. Robme to, čo ju udrží aspoň na uzde dnešných dní, prísne dodržiavajme bezpečnostné hygienické opatrenia aj v úzkej spolupráci s rómskymi spoluobčanmi, aby sme o ďalší štvrťrok nemuseli konštatovať omnoho horšiu bilanciu. Zvlášť ak ekonómovia tlačia na pozvoľné otváranie prevádzok, čo rapídne zvýši hustotu a početnosť medziľudských kontaktov. Vyžadujme, prosím, od seba navzájom nosenie vybavenia chrániaceho naše zdravie.
V súlade s humánnou filozofiou aj nášho premiéra Igora Matoviča, že ak si má vybrať medzi peniazmi a zdravím, jednoznačne volí zdravie. Kto myslí inakšie? Tak sa pridajme, priatelia, do zápasu o zdravie osobné, kolektívne i celoštátne. Spomeňme si na hokej, futbal... My na to predsa máme!
Na podnet čitateľa som dnes, 18.4.2020 o 8:57 zmenil pôvodný titulok Pomáhaním premiérovi I. Matovičovi a vláde pomáhame sebe, Vraj obsah by si zaslúžil údernejší názov. S vďakou vyhovujem.
