drobných stavebníkov, odznela odpoveď, že oni sa tým nezaoberajú.
LEN MY TO VYRIEŠIME
Na druhú moju otázku podfarbenú vedomou naivitou, či môžem dať do vznikajúcej zmluvy o dielo požiadavku, aby rodinný dom realizovala firma len s certifikovanými a pokiaľ možno skúsenými stavbármi, som počul toto: „My to neriešime, a ani nikto iný. Je to vaša vec...“
V duchu som súhlasil, áno, je to moja, naša vec. Všetko v tomto štáte je vecou nás všetkých. Viac než polovicu svojho produktívneho života predsa robíme na správu našich vecí... A správa našich vecí poriadne škrípe. Nielen na najvyšších postoch. Sledujeme to denne v médiách. I aktuálna europoslanecká návšteva je toho dôkazom.
Verejnú poklonu si zaslúžia tí autori mediálnych výstupov, ktorí zdroje škripotu menujú. Javí sa to ako jedna z mála efektívnych ciest výchovy príkladom.
V záujme systémovejšieho riešenia som však do mikrofónu stručne zaoponoval: Lenže potom nečudo, že pri takých praktikách nám v stavebníctve na plný úväzok pracujú aj náhodní majstri, možno aj nechcene začiatočníci – bývalí aj nedávni kuchári, čašníci, hudobníci, krajčíri... A bez kontrolovanej kvalifikácie či rekvalifikácie. Prekvapujúce? Nie. Systémová chyba.
Ak sa nateraz vyhneme adresnému zabŕdnutiu do iných rezortov s podobným vývojom a chvíľu ešte zotrváme v stavebníctve, naďabíme aj na takéto odporúčanie: Z biedy nekvalitnej produkcie jeho odborníkov (opak tých pravých, skúsených, zodpovedných, čestných, pred fortieľom ktorých klobúk dolu) nás, vraj, vytrhne prieskum klientskej spokojnosti a stavební dozori. Bodaj by...
V tomto duchu mi očakávanú kvalitu – hodnotu za investované peniaze – garantuje aj diskutér, plným menom 01-02-03, pod mojim nedávnym článkom tu na Sme.sk Dom na kľúč? S pokojom sa lúč – zdravý spánok je fuč! Úprimne mu za radu verejne ďakujem.
ŠTATISTICKÁ ÚVAHA V KOCKE
Zo siedmich reagujúcich čitateľov uvedeného príspevku (z 1 905 celkových) však radcovi palec dolu dali šiesti. Z pohľadu počtu hlasujúcich síce žiadna diskusná sláva, avšak vzhľadom na obsah a predpokladaný dosah rady o dozoroch je verdikt ich hlasovania 6:1 rozhodujúcou názorovou prevahou. A v každej porote názor z čohosi plynie, čosi naznačuje a čosi rieši aj formuje. Okoreňme teda tento konkrétny poltuctový faktickou a určite nie ojedinelou skúsenosťou z nášho štátopriestoru.
PREŠÍBANÝ OBDĹŽNIK! UNIKOL ZRAKOM DESIATICH PROFESIONÁLOV
Výrazný priestorový posun mojej budúcej stavby elitnou firmou, viď citovaný článok, som zaregistroval minulý august v podvečer posledného pracovného dňa. Na druhý deň ráno som sa pred vztýčenými kolíkmi naznačujúcimi rodinný dom stretol so stavebným dozorom.
S prvým. Počas viacminútového rozhovoru mu ani nenapadlo skontrolovať lokalizáciu pripravovaného objektu a ani neprišiel na to, že je priestorovo posunutý. Na chybu v meraní majstrov stavbárov som ho naviedol konkrétnou poznámkou. Stavebný dozor nad ich vyše štvormetrovým omylom iba stoicky pokrčil plecami: „No a čo?“
Toto jeho „No a čo?“ vo vzťahu k 430 cm mimo oblasť záujmu objednávateľa, stavebníka a investora v jednej osobe, ale aj vo vzťahu k očakávanej kvalite výstavby celého diela a navyše ešte vo vzťahu k predpokladanej kvalite osobnosti stavebného dozora, ako jej garanta, ma celkom očarilo. Vzalo mi vietor z plachiet spolupracovať s ním ďalej vo funkcii autority, ktorá bude kvalitu diela strážiť a presadzovať.
Druhý dozor bol konateľov človek. Z neho sa v kritickej chvíli vykľul v reáli i v stavebnom denníku iba platonický stavbyvedúci, čiže jedná ruka s konateľom, ktorá druhú ruku myje.
Tretiemu dozorovi ušlo, že predchádzajúca firma na stavbe nielenže nevyrobila pätku pod komín (obr. 1), čo tiež ušlo platonickému stavbyvedúcemu a jeho konateľovi, ale nepostrehol ani skutočnosť, že ju nevyrobila ani tá „jeho,“ ktorú mal kontrolovať, ba ani jej konateľ!!! V súčte teda štyrom stavebným autoritám (...) a ich šiestim pracovníkom po sebe!!!
Obr. 1: Nová Bermudská záhada! Tentoraz – OBDLŽNÍK! Zrakom stavbárov dvoch firiem v krátkom slede, čiže minimálne šiestim pracovníkom v akcii, aj dvom stavebným dozorom a navyše ešte aj dvom konateľom sa naprojektovaná obdĺžniková pätka pod komín v strede stredového základu v dokumente jednoducho neukázala. V rozhodujúcich chvíľach im koperfieldovsky mizla pred očami, v konečnom dôsledku ako lode a lietadla v Bermudskom trojuholníku. Nik z nich, teda z najmenej desiatich zodpovedných(?) osôb živiacich sa stavbarčinou, ju v projekte nezazrel, ani v základoch nevyrobil. Hoci plnohodnotné ako peniaze, ktoré "majstri" zinkasovali, mali základy byť až s oporou pod komín na jej určenom mieste.
Od štvrtého stavebného dozora som už prezieravo žiadal zmluvu, ktorú používa v praxi. Dodnes ju nemám...
Nuž teda, ako a podľa akých kritérií hľadať a nájsť piateho stavebného dozora? A kde je záruka, že bude spoľahlivejší a že nebude len stavbárstvom zlanárený z inej profesie?
Logicky tu vystáva aj otázka klasika: Kto bude kontrolovať kontrolórov? V danom prípade stavebného dozora?
EŠTE KLIŠÉ „PIKOŠKA“
Ten tretí dozor ani „jeho“ konateľ neustriehli ani proces, ktorým obvodový styrodúr okolo základovej dosky ukotvili jemu „podriadení“ stavbári zo 79 kusov v 63!!! prípadoch najexkluzívnejšie, ako sa dalo. To jest s niekoľko centimetrov trčiacimi hlavičkami nad úroveň plochy. (Obr. 2) Že prečo?
Obr. 2: Asi preto, aby bolo každému na prvý pohľad jasné, že dielo majstrov nie je žiadna mágia, že styrodúr na DT tvárniciach nedrží len silou vôle...
TAKÁ JE DOBA
Prax v našom stavebníctve, a nielen v ňom, zrejme celkom presne kopíruje na chvíľu obídený záver úvodného rozhovoru s pracovníkom organizácie, ktorej je stavebníctvo bližšie ako blízke: „Taká je doba,“ priletel povzdych z druhej strany linky.
Poviete si, uvedené u nás samozrejmosť. Áno. No aj užitočné utvrdenie sa v poznatku, že štát nie je funkčný tak, ako by to vyhovovalo denným potrebám más – obyvateľstvu, nám, ľudia!
Predstavte si, že také (opísané) šlendriánstvo, aké panuje (nielen) v stavebnom rezorte, by panovalo napríklad v justícii alebo zdravotníctve, ktoré nám všetkým bez výnimky zabezpečuje to najcennejšie – zdravie a spravodlivosť. ... Vžime sa len do predstavy, že nás nemoc alebo nehoda prikvačí na operačný stôl a operovať nás bude expert podľa videa na You Tube, ku ktorému bude počas zákroku odbiehať. Alebo že vám nenávratne vyberú jednu časť párového orgánu a histológia zistí, že bol zdravý. To len napríklad.
Ostatné známe faux pas našich odborníkov si, prosím, vybavte sami. A doplňte nimi mozaiku fatálnych následkov. Ku príkladu takých, aké sa aktuálne vyskytli v Chicagu a v Moskve. A to našej praxi vravíme pokroková, realita tretieho tisícročia...
Čo je nie akým-takým, ale jedným z istých riešení? Garancia šlendriánom, že budú menovaní. A že sa im to zapíše do knihy ich povesti.
To si môžeme ustrážiť my sami, priatelia. Aj bez platonických rezortov a komôr. A postupne nastane na Slovensku doba všeobecného vyžadovania každodennej kvality. Nielen za peniaze. Bude to ako v prípade úsmevu – daru kultivovaného kultivovanému. Raz sa kompetentnosť, odbornosť a kvalita (zámerne opomínam synonymá) v tej našej malej republike predsa musí stať otázkou cti.
Myslíte inakšie? Potešme sa navzájom – svojimi názormi.
