Jarná sviežosť prírody sa nedá ničím prekonať. Jeseň je unavenejšia, zmorilo ju leto a má preto úplne iné charakteristické odtiene. Je z inej časti farebného spektra.
Pešiu prechádzku začíname pri hrádzi (GPS: 48,29634-17,85188) Až tam sa dá prísť autom. Cesta z Malého Bábu je úzka, ale celkom v dobrom stave.
Cesta z Malého Bábu končí tu.
Dedina je zväčša učupená v údolí, aj kostol vyčnieva iba svojou vežou.
Čakali sme v tomto príjemnom jesennom dni aj vodné vtáctvo, ale videli sme len kačky.
Všade na okolí rybníka sa už udomácnili jesenné farby.
Trasa našich vychádzok začína prechodom cez hrádzu, potom protiľahlým brehom až na koniec rybníka.
Oproti, vo vinohradoch je dom v stráni. Pripomenul mi Martina Kukučína z povinného čítania...
Kačky sa ukázali ako správne herečky. Predviedli nám zostavu baletu v slnečnom svite.
Scénu nad rybníkom nám vždy dotvárajú mraky.
Spätný pohľad na domčeky pri hrádzi.
Vlnky na hladine pôsobia sugestívne, spoluvytvárajú tu pokoj a pohodu.
Stále tie isté stromy a predsa pútajú našu pozornosť. Tak ako ľudia, aj stromy majú svoju osobnosť.
Berú si do rúk oblaky.
Kreslia v priestore tajuplné hieroglyfy...
Nad chodníkom držia stráž.
Skláňajú sa nad vodu, aby plne využili odraz svetla. A niekedy sa k sebe túlia.
Jesenná pošta z druhého brehu. Privial ju neúnavný poštár vietor.
Zostatky nespadnutých listov sa ešte tešia zo slnečného dňa.
Krátka bodka za správami o skončenom letnom čase.
Spolužitie v prírodnej podobe...
Sme na konci rybníka, prechádzame ďalej cez kukuričné strnisko.
Zabudnuté kukuričné klasy paberkuje lesná zver.
Keď príde čas, kukuričné pole sa stane pozorovateľňou a strelnicou.
Zastavujeme sa pri ranči na konci dediny. Pripravený na jazdu...
Rodinka si ide zajazdiť... Aj polročný žrebec to potrebuje. My sa vraciame rovnakou cestou späť.
Medzitým slnko kleslo nižšie o dve hodiny a pridalo do spektra viacej poézie.
Bábsky kaprový lovný rybník stojí za to, aj keď bez udice. Kapor, šťuka, zubáč a amur sú v pohode, je čas ochrany až do 24. novembra (podľa informačných tabúľ). Nabudúce, možno na jar znova tu...
