Na hrade Červený Kameň sme dosť často, tak sa tam už cítime ako doma. Napriek tomu poteší, keď ma ujo, ale aj jedna teta oslovia ako zahraničného turistu... Nechcel som použiť výraz dedko a babka, aj keď ten pán ktorého tam stretávame každý rok pri jeho obchode s fujarami a píšťalkami má o šesť rokov viac, veď čo tam po veku keď nám chutí jesť a piť...
Na výstavné exponáty sme sa nešli pozrieť, už sme ich videli dvakrát, tak len tak medzi ľuďmi a po nádvoriach som hľadal nevšedné pohľady, lebo už takmer všetko bolo videné, ale aj tak treba niečo objaviť...
Objavil som dieru do pekla, strmé schody k základom obrannej veže hradu si vyžadujú veľkú opatrnosť
-
V "pekle" ma zaujala štruktúra nosných skál stavby
-
Z terasy hradnej veže je vidieť do "kuchyne" návštevníkom, ktorí odpočívajú v tráve pod hradom
-
Vo fiktívnom návrate do minulých storočí - pohľad cez okno strážnice
-
Pávy sú atrakciou hradu. Napriek upozorneniu, aby sa k nim návštevníci nepribližovali...
-
Biela pani, princezná, nevesta, to mi prichádzalo na um, ale podľa všetkého je to asi "biely Janko"
-
"A to ste počuli sused, že tá grófka..." "Nehovorte! Naozaj?"
Na hrade je nová galéria, bývalá jazdiareň, tak ako sa to robí aj vo svete... Momentálne sú tam vystavené obrazy dôstojníkov hradnej posádky, ale sála je k dispozícii na prenájom... Všetci do jedného majú fúzy (všímam si také dôležité veci :), asi to bola súčasť uniformy. Jedinou výnimkou je lekár, ktorý je zobrazený bez toho zvláštneho mužského módneho doplnku.
Keď tak človek vidí to množstvo uniformovaných postáv, napadne mu, že to musela byť pre vtedajšieho maliara dobrá zákazka, uniformy mohli kresliť učni a ani tváre sa príliš nelíšili, jasné že bolo niekoľko základných typov... v maliarskej dielni sa možno uživil aj špecialista - maliar fúzov...
Odchádzame z hradu nahliadnuť do neďalekého lesa na židovský cintorín a potom k Budmerickému vodnému dielu. Obloha sa začína zaťahovať a sem - tam počuť burácanie hromu.
Zmena nálady - z galérie do lesa
-
Balvan
-
Na vodnom diele už mraky strašia a vyronili aj zopár dažďových sĺz
-
Moje budmerické labute nie sú tak výstavne detailné ako u Pavla Onderu , ale sa mi páči, ich trojčlenná letka ako letí nad hlavami pokojných kačiek... "čo nedokážeme vidieť my, dokáže zachytiť teleobjektív..."
-
Dve z mojej "trojky" sa dostali do zvláštneho stavu prekrytia ako "dvojkrká" labuť.
-
Pod hrádzou je hustý nepreniknuteľný les... A niekde tam, o kúsok ďalej za lesom tvorí a pracuje Vlado Schwandtner ...
-
Vo vode sa niečo stalo.. vyplávali bublinky, pena a nejaké zbytky niečoho tajomného... čakal som potápača, ale neobjavil sa...
-
Čas nášho výletu sa blíži ku koncu. Na kopci, v hradbe hôr ostáva pevne usadený hrad Červený Kameň
-
Takto mohol vyzerať na starých fotografiách... Tak nech čaká, opäť o rok sa uvidíme...
- . -
toto nie je motto, lebo je to na konci článku:
"...celkove sa v tých tvojich fotkách odráža pokoj, pohoda a radosť zoživota.. vieš sa z neho zjavne tešiť (ak fotky napovedajú pravdu.. :)..."
(z diskusie k mojim fotkám)
Pravda je vo hviezdach... :)
