Bojnický zámok a zoologická záhrada sa vedia postarať o návštevníkov. Dajú sa tam zažiť rôzne atrakcie so strašidlami, možno sa na zámku ponoriť do histórie a mierne sa unaviť v zoo. Škoda však dlhých rečí, v Bojniciach už zrejme bol každý obyvateľ Slovenska, ak absolvoval základnú školu.
Zaspomínajme si, ako sme boli prvýkrát (druhýkrát a tretíkrát, atď.) v Bojniciach. Bojnický zámok bol v minulých rokoch v centre pozornosti aj v súvislosti s "Bojnickým oltárom" a so "slzami" grófa Pálffyho. Od tohto leta si Bojnice, len tak pre seba spájam s Austráliou... Vysvetlenie je na konci tohto článku.
Z veľkého parkoviska vstupujeme tentokrát do zámockého parku odzadu.
V "obchodnej uličke" nás víta predavačka gumových opičiek a niekoľko ďalších stánkov s upomienkovými predmetmi.
Vo vtákoch sa veľmi nevyznám, ale toto by mohla byť sova.
Vraj existuje vyše 200 druhov sov, možno je to výr skalný, Bubo bubo (nezamieňať si to s cestovkou), alebo aj výr veľký, lebo je dosť veľký.
Medvede najradšej stretávam v zoo. Sú to mierumilovné zvieratá, ale zdá sa mi, že sa tam nudia.
V podstate sú to herci predvádzajúci svoje opakované rituály návštevníkom. Bez potlesku.
Mal som šťastie, v teráriu som bol práve pri kŕmení krokodíla. Ten moment sa mi však nepodarilo zachytiť, bol to prekvapivo rýchly pohyb.
Pirane, z pochopiteľných dôvodov, sú v samostatnom akváriu.
Netuším čo je smiešne tomuto drakovi, možno ja s fotoaparátom... A potom, že vraj iba človek sa smeje. Možno je smiech iba vecou dohody a pochopenia.
Baby orangutan s matkou. V tvári sa jej odzrkadluje starostlivosť.
...a úsmev nad vystrájaním jej potomka...
Zvedavosť malých.
Sebavedomie a smútok dravca.
Cesta späť.
Hudobné prekvapenie nás čakalo na spiatočnej ceste. Didgeridoo je najstarší drevený rezonančný hudobný nástroj na svete. Jeho pôvod je v Austrálii, kde ho vyrábali a používali domorodí obyvatelia už pred 40 - 50 tis. rokmi. Tu je slovenská interpretácia.
Zážitky máme v kufri, tak sa na parkovisku poslušne otáčame, smerom domov...
...
Želám príjemné sviatky všetkým čitateľom a účastníkom diskusií na (mojom) blog.sme.sk aj inde. Taktiež to isté adminom za prácu v roku 2010 a štábu sme.sk v plnej miere. Do Nového roku 2010 všetkým zdravie a veľa tvorivej energie.
